Po stopách Kubiša a Gabčíka. Reportáž zo Škótskej vysočiny, kde cvičili československí parašutisti
Rašelina, trsy, močiare, kopce, kamene, stále dookola. Nohy po desiatich dňoch s batohom na chrbte už nemá zmysel dvíhať, nohavice si zašpiníte aj tak. Reportér českého Deníka N navštívil miesto, kde trénovali parašutisti, ktorí zlikvidovali nacistického tyrana Reinharda Heydricha.
Vlaku to sem z Glasgowa trvá vyše päť hodín cesty po monotónnej, no pôsobivej krajine: kopce, kravy, ovce, vresy, štvorce nahusto vysadené smrekmi, zastávky uprostred ničoho. Človek si tú trasu dobre prehliadne – po väčšinu času nemá telefón signál, tak sa pekne po starom pozerá z okna.
Záverečný úsek medzi glenfinnanským viaduktom (slávnym z filmov o Harrym Potterovi) a malým prístavom Mallaig chce mať cestujúci čo najrýchlejšie za sebou. Z Mallaigu totiž pendluje trajekt na neďaleký ostrov Skye, jeden z najmalebnejších kútov Škótska. Pre skupinu Čechov, ktorí sem dorazili 17. júla 1941, bol ale cieľom práve tento úsek.
Bol medzi nimi aj rotmajster Jozef Gabčík. A v októbri pribudol jeho dobrý kamarát Ján Kubiš. Dvaja muži, ktorí sa 27. mája nasledujúceho roku útokom na zastupujúceho ríšskeho protektora v Prahe zapísali do histórie.
„Bolo to dokonale opustené miesto, kde v okruhu niekoľkých míľ nebolo žiadne ľudské obydlie. Z jednej strany ich obklopovalo more a z druhej vysoké a pusté skaly, v preliačinách ktorých bolo hlboké jazero Loch Morar. Miesto ako stvorené pre tajný výcvik,“ opísal po vojne oblasť výsadkár Antonín Bartoš. Jeho slová zaznamenal novinár Radomír Kunc v príbehu Bartošovej paraskupiny Clay-Eva.
Za tou opustenosťou sa skrýva aj príbeh. Priemyselná revolúcia a vlna „vypratávaní“ od základu zmenila život v Škótskej vysočine. Z klanových vodcov sa stali podnikatelia, ktorých rast miest na juhu inšpiroval k premene pokojnej, sebestačnej krajiny na zdroj zárobku.
Chovom oviec sa dalo zarobiť viac než zdieraním