Denník N

Zlo komunizmu som chápala už v detstve, keď sme sa modlili tajne, hovorí Miriam Lexmann

Miriam Lexmann z KDH doplatila na neférovosť volebného zákona, europoslankyňou sa stane až po prípadnom brexite. Foto N - Tomáš Benedikovič
Miriam Lexmann z KDH doplatila na neférovosť volebného zákona, europoslankyňou sa stane až po prípadnom brexite. Foto N – Tomáš Benedikovič

Médiá si ju všimli až pre smolného žolíka v eurovoľbách, príbeh Miriam Lexmann je však oveľa pestrejší. Jej príbuzných šikanovali komunisti, ako študentka spoluzakladala mládežnícku organizáciu KDH, posledné roky pôsobila ako riaditeľka v americkej mimovládke.

Miriam Lexmann (KDH) sa stala najväčším smoliarom eurovolieb. Pre zbabraný zákon sa poslaneckého mandátu môže ujať až po prípadnom vystúpení Británie z EÚ. V profilovom rozhovore pre Denník N hovorí o disidentskej rodine, o Jánovi Čarnogurskom, ktorého spoznala ešte za minulého režimu, o zakladaní mládežníckej organizácie KDH aj o dezinformáciách, ktorým sa venovala ako riaditeľka v prestížnej americkej mimovládke.

Na svojich stránkach píšete, že pochádzate z disidentskej rodiny. Čo to presne znamená?

V rodine máme silný príbeh môjho prastrýka, pátra Mikuláša Jozefa Lexmanna, predstaveného dominikánskeho rádu, ktorý počas vojny zachránil veľa životov. Vo svojej skrýši v Košiciach ukrýval kresťanov i komunistov, ktorým hrozila smrť. Bol to človek veľkého ducha, založil divadlo aj niekoľko orchestrov, zakladal aj rôzne technické spolky, kde učil mužov a ženy novým znalostiam. Nechal postaviť krytú tržnicu, ktorá dodnes v Košiciach stojí, pretože sa mu nepáčilo, že tam ľudia počas dažďa postávali v bahne. Bol veľmi všestranný, ako prvý kňaz v Košiciach jazdil autom, venoval sa aj športovému lietaniu, fotografoval, premietal nemé filmy.

Aký bol jeho ďalší osud? 

Počas takzvanej barbarskej noci v roku 1950 ho zatkli, odvliekli do pracovného tábora v Králikoch na Morave, kde komunisti umiestňovali z ich pohľadu najnebezpečnejších kňazov. O dva roky neskôr v dôsledku zlého zaobchádzania zomrel.

Prečo tak prekážal komunistickému režimu?

Komunistický režim počas tej noci zrušil prakticky všetky rehole v krajine. Keďže páter Lexmann bol kňaz s veľkým vplyvom, odviedli ho práve do tábora, kde bol mimoriadne ostrý režim. Pôsobil totiž v spoločenstvách, ktoré sa na nové pomery pozerali veľmi kriticky. Napriek nátlaku ŠtB počas omše prečítal pastiersky list prijatý na tajnej biskupskej konferencii v Prahe. A nebol sám z našej rodiny, kto sa takto jasne vymedzil. Mal viac súrodencov, ktorí sa stali rehoľníkmi a tiež ich po februári 1948 pozatýkali. Ďalším takýmto príbehom bol muž maminej sesternice. Strávil deväť rokov v Jáchymove za to, že ukrýval niekoľkých kňazov na úteku. V našej rodine sa tak boj proti komunizmu stal veľkou témou.

Mikuláš Jozef Lexmann patril medzi najvýznamnejších dominikánov na Slovensku, na konci druhej svetovej vojny ukrýval ľudí v krypte dominikánskeho kostola v Košiciach, v 50. rokoch ho internovali, následkom čoho zomrel. Foto – archív M. Lexmann

Ako sa to dotklo vašej rodiny?

Moji rodičia mali problém dostať sa na vysokú školu. Strýka Juraja Lexmanna neprijali ani po niekoľkých pokusoch, dokonca opustil strednú školu s tým, že nedostal odporučenie, aby bol prijatý na vysokú školu. Dnes je z neho uznávaný profesor. Otca Eugena pustili aspoň na fyziku, keďže na prírodné odbory ešte deti z takýchto rodín púšťali. Mamu Martu zas nezobrali na gymnázium. Neskôr sa jej však podarilo vyštudovať a nechali ju učiť na škole slovenský jazyk a telesnú výchovu. Rodičia teda neskončili niekde v kotolni, ale vo svojej profesii nemohli nijak rásť.

Kedy ste tie súvislosti začali prvýkrát vnímať?

Ja som bola už od malička súčasťou podzemnej cirkvi a pohybovala som sa medzi ľuďmi, ktorí mali blízko ku katolíckemu disentu. Napokon, František Mikloško patrí do mojej širšej rodiny. Ako členovia podzemnej cirkvi sme sa stretávali v domoch, kde sme sa spolu modlili a čítali Sväté písmo. Na týchto stretnutiach sa tiež diskutovalo o vtedajších pomeroch.

Takže to nebolo len o náboženstve.

Ľudia sa tu spolu rozprávali napríklad o tom, ako byť skutočným občanom a slobodným človekom a nebyť len nástrojom komunistického režimu. Po večeroch sa počúvala Slobodná Európa, Vatikánsky rozhlas alebo Hlas Ameriky. Otec sa dostal niekoľkokrát na vypočúvanie na „Februárku“ (dnešná Račianska – pozn. red.), kde bolo sídlo ŠtB, lebo sa podieľal na pašovaní „zakázanej“ literatúry a bol v kontakte s politickým väzňom a bývalým hovorcom Charty 77 Václavom Malým, ktorý je dnes biskup. Ľudia z tejto komunity pracovali na samizdatoch, tajne prekladali zahraničnú literatúru, dabovali filmy alebo nahrávali náboženskú hudbu – aj modernú. A potom tieto nahrávky tajne distribuovali. Aj ja som spievala v takomto tajnom zbore. Toto úsilie vyvrcholilo sviečkovou manifestáciou v roku 1988, ktorá mala vyjadriť nespokojnosť občanov s potláčaním ich náboženských a občianskych práv.

Asi ste teda mali iné detstvo než vaši rovesníci.

Vyrastala som v Bratislave koncom sedemdesiatych a v osemdesiatych rokoch, keď už nedochádzalo k tým najtvrdším represiám. Musela som si len dávať pozor, aby som v škole nerozprávala, že chodíme do kostola a už vôbec nie o našich „podomových“ stretávkach. Zvlášť mama, ktorá bola učiteľka, by mohla mať z toho problémy. Keď sme napríklad išli na omšu, museli sme sa rozdeliť a chodievať postupne. Boli sme totiž celkom početná rodina – rodičia, ja a moje tri sestry. Keby sme v nedeľu doobeda vyšli na ulicu všetci spolu pekne ustrojení, ostatným by bolo hneď jasné, kam ideme.

Čo ste si z tohto obdobia odniesli?

Vďaka týmto skúsenostiam som už ako dieťa vedela, že vyrastáme v nespravodlivej spoločnosti, ktorá sa musí zmeniť. Už iba fakt, že sme nemohli slobodne vyznávať svoju vieru, bol pre mňa určujúci.

Okrem Františka Mikloška ste spoznali aj ďalších disidentov?

Naša rodina sa dobre poznala s Jánom Čarnogurským, s jeho synom som študovala na gymnáziu.

Nedá sa mi nespýtať: čo hovoríte na súčasné názory Jána Čarnogurského? Na nekritický obdiv Putinovho režimu, na jeho uznanie pre Mariana Kotlebu či Slovenských brancov?

Vidím veľký rozpor medzi tým, za čo bojoval a za čím stál

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

KDH

Teraz najčítanejšie