Denník N

Začala som deťom dávať nálepky za splnené úlohy, potom si ich už pýtali za všetko

Ilustračné foto - Flickr.com/Jason Lander
Ilustračné foto – Flickr.com/Jason Lander

Rodičia ani vedci nemajú rovnaký názor na to, či je správne motivovať deti pri výchove nejakými odmenami.

Katarínu z jej detí často bolievala hlava. Má tri: synovia majú osem a sedem rokov, dcéra štyri. Pred časom sa rozviedla, presťahovala sa do nového bytu, našla si inú prácu, vrátila sa k dievčenskému priezvisku. Jednoducho, veľa zmien a stále doznievajúce nepríjemné pocity z rozpadu manželstva.

„Neboli sme jeden z tých párov, čo sa vedia rozviesť na úrovni, bez vzájomného osočovania a prania špinavej bielizne. Z toho sporu som vyšla unavená, zdalo sa mi, že nie som dobrý človek. Rozvod si odniesli aj naše deti, hlavne chlapci, dcéra to vnímala menej. To, že boli zatiahnutí do sporu rodičov, sa odrazilo na ich správaní. Boli nesústredení, neposlušní, stále sa medzi sebou klbčili, nadávali si. Kým sme sa ráno nachystali, aby sme vyrazili do školy, trikrát sme sa povadili, boli aj slzy. To isté večer, kým som ich uložila,“ opisuje.

Katarína bola z toho zúfalá, často sa pristihla pri tom, že na deti vrieska, potom jej to bolo ľúto a po nociach plakávala. Deti tiež zle znášali, že otec už s nimi nebýva, nechápali, prečo sú s ním len každý druhý víkend.

Domácnosť sa Kataríne rozpadávala pod rukami. Nestíhala variť, upratovať, ani nemala peniaze na zaplatenie nejakej pravidelnej pomoci. Jej rodičia bývali na druhej strane republiky a mama sa ešte starala o ťažko chorú blízku príbuznú.

Kataríne došlo, že veci nestíha aj preto, lebo sa stále doťahuje s deťmi, rieši ich konflikty, naháňa ich, musí všetko po nich kontrolovať. Výsledkom bola

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie