Laššáková je v porovnaní s Maďaričom príjemná pani v ružovom

Autor je organizátor festivalu Pohoda,
člen Redakčnej rady Denníka N

Stojíme pri kultúre je dobrá iniciatíva. Na mítingu na námestí SNP odzneli vynikajúce prejavy, do pozornosti by som dal hutný a nepatetický text Jána Triašku. A ozval sa aj nový prispievateľ denníka Sme, Marek Maďarič. Áno, ten Marek Maďarič, ktorý režíroval Roberta Fica s jeho odmietaním odpovedať denníku Sme. Absurdné drámy mám rád, preto si vždy rád prečítam jeho texty, či pozriem jeho videá.

Marek Maďarič sa nechal počuť, že na mieste ministerky by odstúpil. Vraj by tak urobil aj on, len on nečelil trom petíciám za rok. Možno bude čas láskavý a tomuto ideológovi strany Smer sa napokon podarí nalakovať samého seba na ružovo, chcem však povedať, že ministerka Laššáková nie je o nič horšou ministerkou ako Maďarič. Som dokonca presvedčený, že k jeho „najsilnejším“ momentom sa ani len nepriblížila.

Čo sa týka petícií, minister Maďarič čelil mnohým výzvam na korigovanie svojho výkonu funkcie, sám som niekoľko z nich podpísal. Dajte si do vyhľadávača napríklad spojenie „tlačový zákon Maďarič“ a prečítajte si jeho vyjadrenia na adresu médií – to bol skutočný štart Ficovho honu na novinárov, za vyhlásenia o klamstvách či sledovaní vlastných záujmov by sa nemusel hanbiť ani Kočner.

Pripomeniem, že reakciou bola prázdna titulka všetkých denníkov na Slovensku, žiaľ, nedokázalo to motivovať davy k nejakému protestu. Minister Maďarič presadil jazykový zákon či zákon o dvojitom občianstve, čo je oproti škrtom dotácií ďaleko tvrdšou ranou pre spolunažívanie majority s minoritami.

Minister Maďarič sa nikdy neozval – ako šéf rezortu pod ktorý patrí aj cirkev – k adorácii Jozefa Tisa a iným „hriechom“ cirkvi – naopak, dohodol s ňou pakt o neútočení výmenou za podporu Smeru. Maďarič prehliadol útoky neonacistov na Hedvigu Malinovú či klub Mariatchi, nijakým spôsobom sa nezastal divadelníkov, ktorých stopol počas predstavenia Kotleba – všetky tieto udalosti priamo súvisia s kultúrou.

Aby som neostal len v minulosti, uvediem citát z jeho nedávneho rozhovoru pre Denník N, kde na otázku o stavaní plota na hranici s Rakúskom odpovedal: „Bola kampaň a toto bol nástroj, ako to ukázať. Nebudem popierať, že tam bola snaha o istú spektakulárnosť, pretože boj proti kvótam sa ilustruje dosť ťažko.“ Pripomeniem, že tesne pred voľbami štát kúpil ako súčasť riešenia „migračnej krízy“ za milión eur rozkladací plot, ktorý špičky Smeru demonštratívne rozložili na hraniciach s naším západným susedom.

Tú odpoveď som si musel prečítať viackrát, doteraz sa mi zdá neuveriteľná. Ide o priznanie, že štát minul milión eur na Maďaričovu snahu o spektakulárnosť vo volebnej kampani pre jeho stranu Smer. Spektakulárnosť, ktorá rezala do európskeho projektu voľných hraníc, a to dokonca s naším jediným susedom, ktorý nemá komunistickú minulosť. Spektakulárnosť podporujúca všetky mýty, ktoré šíria fašisti a iní pomätenci.

Spomenul som si vtedy na projekt Agnesa Snopka, druhého demokratického ministra kultúry, Ahoj Európa, ktorý hranice s Rakúskom symbolicky otvoril. Táto Maďaričom zinscenovaná akcia pre Smer za štátne peniaze bola symbolickou otočkou a keď toto robí najsilnejšia časť „mainstreamu“, fašistom ostávajú len tvrdšie prostriedky.

Som presvedčený, že škrty dotácií pre kohokoľvek sa s ranami, ktoré spoločnosti zasadil Maďarič, nedajú porovnať. Inštitúcie sa z nedostatku peňazí časom pozviechajú, som si istý, že kreatívni ľudia sa budú vedieť zariadiť aj v ťažších časoch, komunity sa navzájom podržia a napokon je isté, že Smer okupuje ministerstvo dočasne.

Musím však pripustiť, že Maďarič bol najlepším ministrom – obchodu. Dotáciami si kúpil podporu kultúrnej obce, nenávistnými kampaňami proti Maďarom, Rómom či migrantom kupoval hlasy pre Smer, ktorého najtvrdšie obdobie suverénne režíroval. A teraz si nás kupuje peknými vyhláseniami.

Takže, uzavriem to takto: pani ministerka by mala uvoľniť miesto niekomu kompetentnému, len nech to nie je nový Maďarič. To by nás pred voľbami mohli čakať také „spektakulárnosti“, že by sme na ňu spomínali ako na príjemnú pani v ružovom.