Sociálka u Tódovcov. Alebo aj u vás?

Keď pred takmer dvomi rokmi Monika Tódová publikovala informáciu, že ju navštívil terénny pracovník úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, triviálne zvaného sociálka, udiali sa v krátkom slede tri veci.

Hovorkyňa Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny povedala: „Terénni sociálni pracovníci navštevujú poberateľov dávok… priamo v rodinnom prostredí a ich úlohou je zistiť, či tieto prostriedky plnia svoj účel. Od začiatku roku 2016 do konca apríla 2017 vykonali terénni sociálni pracovníci 79 072 návštev priamo v rodinách s cieľom skontrolovať účelnosť poberaných štátnych sociálnych dávok.“

Na ilustráciu: je to približne rovnako absurdné, ako keby ste v právnom štáte zistili, že vás nezákonne sleduje polícia, začali to riešiť a hovorkyňa polície by vás upokojovala, že je to v pohode, lebo rovnako odpočúvajú 79-tisíc ďalších ľudí (a to hovoríme skutočne o zásahu do súkromia – je na to aj judikatúra). A prečo to robíte? Len tak, odpočúvame, lebo Európska únia dala peniaze na nejaký program Efektivity, z toho si nič nerobte.

Druhou a treťou vecou boli podnety ombudsmanke Patakyovej. Oddeľujem ich, lebo poslankyňa Natália Blahová (SaS) podala podnet na prípad Moniky Tódovej. Ja som podala podnet vo veci 79-tisíc ľudí, ktorí mali byť dotknutí kontrolami.

Prečo vás nesmie sociálka kontrolovať len tak

Aj keď cítime, že postup štátnych orgánov nebol korektný, je samozrejmé, že nad kontrolou v domácnosti Moniky Tódovej sa nerozhorčujeme preto, lebo by práve ona mala byť nedotknuteľná. Preto musíme hľadať – a rýchlo nájdeme – zákonný rámec, za ktorý sa štátne orgány nesmú púšťať – alebo len v zlom sne či v Severnej Kórei.

Je ním taká zdanlivá banalita, že štátne orgány smú konať len v medziach stanovených zákonom, neplatí pre ne to, čo pre občana, ktorý smie robiť všetko, čo nie je zakázané. Je azda jasné aj Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, že napríklad policajt nesmie kontrolovať byty vo svojom paneláku, či tam nie sú drogy a zbrane, a keby ho tam poslal nadriadený, musí to odmietnuť. Preto som od verejného ochrancu práv očakávala, že sa oprie o zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, ktorý je pre terénnych pracovníkov limitný a veľmi presne uvádza ich oprávnenia, teda čo a ako smú osobne preverovať v prostredí detí.

Bohužiaľ však od začiatku doteraz hráme hru, že niekto zbieral nejaké údaje, čo je mimochodom porušenie iného zákona, a síce o prídavku na dieťa. Keď minister Richter asi týždeň po danej kontrole vyhlásil, že „terénny pracovník nepostupoval jasne a presne podľa manuálu, čo mohlo spôsobiť nejasnosti“, za to by sa chcel pani Tódovej ospravedlniť, a dodal, že s rodičmi vraj už budú komunikovať tak, „aby v pokoji pochopili, o čo ide, a prijali túto komunikáciu“, tak je to to isté, ako keby sa minister vnútra ospravedlnil, že ten policajt vo vašom paneláku nemal rukavice, keď sa vám hrabal v bielizni, a už sa to nestane. Dokonca už ani nevieme, či sa kontrolovala účelnosť dávok alebo zbierali údaje.

Chaos nezmenšuje ani ombudsmanka: „Dospela som k záveru, že úrad práce tým, že realizoval vopred neohlásenú kontrolu terénnym sociálnym pracovníkom vo vašej domácnosti bez toho, aby sa pokúsil potrebné údaje zistiť…,“ pretože si tiež nevšíma, že sociálka smie do obydlia vliezť len na opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately. Možno tiež konštatovať, že keby bol celú akciu vymyslel niekto, kto chcel zachovať zdanie práva, bol by si vymyslel napríklad anonymný podnet za týranie.

Čo veta, to nezmysel

Intelektuálna úroveň celej tejto šikany zároveň dáva odpoveď na otázku, prečo sociálka nie je tam, kde je naozaj potrebná, a prečo je na Slovensku možné nájsť mŕtvolku dieťaťa celé roky po tom, ako susedia hlásili týranie. Celý tento rezort, žiadnymi zmenami ani nepobozkaný, dáva odhora až dole odpovede svedčiace o tom, že dané osoby nemajú ani šajn o svojom životnom priestore. Sociálka nedisponuje jediným kontrolným prvkom, ktorý by „stlačil gombík“ a takéto kontroly domácností neumožnil.

V chaose sa už dávno postrácali detaily ako spomínaná „účelnosť“ poberaných štátnych dávok. Na prídavok máte nárok, ak sa staráte o nezaopatrené dieťa a žijete na Slovensku (aspoň prechodne). To sú aj všetky kritériá, ktoré musíte splniť, a inak môžete tú kráľovskú sumu pokojne investovať napríklad do tabakových výrobkov. Zároveň sa dajú tie dve kritériá lahodne skontrolovať na iných úsekoch štátnej správy, čo orgánom káže aj zákon, no len za predpokladu, že sú aspoň trochu kompetentné. V realite vám však sociálka pošle domov človeka, čo viac údajov vybľabotal, než získal, a bráni sa tvrdením, že rovnako skontrolovala 79-tisíc domácností.

Po takmer dvoch rokoch sa opäť rýchlo po sebe stali tri veci. Ombudsmanka odpovedala na podnet Natálie Blahovej (že úrad sa má ospravedlniť Tódovej), na iksté naliehanie odpovedala na môj podnet (okrem konštatovaní k prípadu Moniky Tódovej uviedla iba, že „k pochybeniam nedošlo len v tomto individuálnom prípade“) a prišla informácia, kto sa s kým dohodol, že za pomoci ústredného štátneho orgánu skontroluje novinárku.

Je iste náhoda, že ombudsmanka sa k celej veci vyjadrila až teraz, hoci za dva roky mohla mať pomaly opravený Notre-Dame. No nenájsť to, čo je na tom najhoršie, si vyžadovalo veľmi tmavé okuliare. Preto ani dnes nevieme, akým spôsobom sa domácnosti kontrolovali a ako sa stalo, že kontrolovali niečo, čo kontrolovať nesmú. Keby sme však ústredie boli skontrolovali my, boli by sme našli aj kľúč, ktorým sa vyberali domácnosti na kontrolu, a nemuseli by sme čakať, kým nám to vyzvoní polícia. Zato máme ústredie „nepríjemne prekvapené a zaskočené údajnou činnosťou bývalého zamestnanca“, ktorý sa stratil tajomne ako hrad v Karpatoch.

Hovoríme však o úseku štátnej správy, ktorý o vás zhromažďuje tie najcitlivejšie informácie: o deťoch, o súkromnom živote, o príjmoch. S vašimi údajmi zaobchádza ako so senom, ale zahmlieval vtedy a zahmlieva aj dnes, a to aj problém programu plateného z eurofondov. S tým sa nemožno uspokojiť, že úrad sa má ospravedlniť jedinej dotknutej osobe.