Denník N

Odkiaľ sa v nás berie korupcia a ako proti nej bojovať

FIFA otriasa korupčný škandál. Foto – TASR/AP
FIFA otriasa korupčný škandál. Foto – TASR/AP

Korupcia je produktom nedokonalej ľudskej mysle, ktorá klame a podvádza, ak má na to vhodnú príležitosť. Aby sme korupčné správanie eliminovali, musíme vytvárať prostredie kontroly, transparentnosti a deľby moci.

Minulý týždeň obvinili viacerých čelných predstaviteľov Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA) z „vydierania, prania špinavých peňazí a korupcie“. Možno si poviete, že k týmto škandálom dochádza preto, lebo „kreténi vládnu svetu“.

Aspoň to tvrdí Louie v komediálnom seriáli Lucky Louie (Šťastný Louie). Odpovede vedcov, ktorí hľadajú zdroje podvodného správania v nás, bývajú často oveľa komplikovanejšie.

Existuje viacero faktorov, ktoré pre korupciu – správanie, keď zneužívame vlastné postavenie na to, aby sme sa finančne alebo inak obohatili – vytvárajú živnú pôdu. Jedným z nich je moc. Na jej margo napísal pred viac ako 100 rokmi anglický historik a spisovateľ, lord Acton, že „moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne“. Ide však o viac ako anekdotu?

Absolútna moc korumpuje absolútne

Samuel Bendahan z univerzity v Lausanne a jeho tím túto hypotézu overili. Ľudia mali za úlohu hrať jednoduché hry a ich úloha spočívala v prerozdeľovaní peňazí. S mocou – kľúčovou premennou – manipulovali výskumníci tak, že účastníkom experimentu buď zvyšovali, alebo znižovali počet ľudí, ktorí pod nich spadali, a zvyšovali alebo znižovali množstvo ťahov, ktoré mal líder na prerozdelenie peňazí k dispozícii.

Ako sa ukázalo, čím väčšiu mal človek moc (čiže čím viac ľudí mu podliehalo alebo čím viac mal možností, ako s financiami naložiť), tým viac preferoval záujmy svoje na úkor druhých. To platilo aj pre ľudí, ktorí v teste osobnosti, ktorý hre predchádzal, nevykazovali znaky antisociálneho správania či sebeckosti a javili sa, naopak, ako poctivci.

Znamená to, že aj ľudia, ktorí sa za bežných okolností správajú milo a kooperatívne, sa dokážu zmeniť a osvojiť si sebecké správanie, ak naň dostanú príležitosť.

Pocit kontroly redukuje podvádzanie

Ku korupcii prispieva aj pocit absencie kontroly vlastného správania. Ak napríklad malým deťom poviete, že na ich správanie dohliada neviditeľná rozprávková bytosť, zadanú úlohu si budú plniť svedomito. Stačí však, ak sú presvedčené, že ich nikto nepozoruje, a podvádzanie sa stane normou.

Pre redukciu korupcie vo veľkých organizáciách a inštitúciách je preto mimoriadne dôležité, aby rozhodnutia ich členov boli maximálne transparentné a podliehali verejnej kontrole. Inak stratíme zábrany.

„Transparentnosť je kľúč,“ povedal Ifeoma Ajunwa, profesor práva z University of the District of Columbia Law School pre Live Science. Inštitúcie môžu predísť korupcii tak, že „v nich budú všetky transakcie podliehať kontrole zvonka a budú pod patričným dohľadom,“ dodal.

Kto je viac ako ja?

Ľudia majú všeobecnú tendenciu preceňovať vlastné schopnosti. Myslíme si, že nad inými vynikáme (efekt iluzórnej nadradenosti).  Tento efekt bol úspešne testovaný už mnohokrát – väčšina z nás sa napríklad domnieva, že sme lepší šoféri ako ostatní. Študenti si zase myslia, že majú lepšie vodcovské schopnosti ako zvyšok triedy, a učitelia trpia ilúziou, že svoje povolanie ovládajú lepšie ako univerzitní kolegovia.

Čo sa týka morálky, platí to isté: myslíme si, že sme morálnejší ako iní. Je to preto, lebo prehrešky iných si všimneme hneď, ale vlastné prehliadame alebo úplne ignorujeme. V jednom výskume sa napríklad dve tretiny stredoškolských študentov priznali k podvádzaniu v školských testoch a takmer tretina ku krádeži v obchode.

Viac ako tretina pripustila, že ich práce sú plagiáty posťahované z internetu a viac ako 80 percent tvrdilo, že za ostatný rok svojim rodičom v nejakej dôležitej veci klamali. Pritom 93 percent z nich vyjadrilo so svojou morálkou spokojnosť.

Dvojité štandardy a pokrytectvo v nás

Často uplatňujeme dvojité štandardy. Piercarlo Valdesolo a David DeSteno z Northeastern University urobili tento experiment: ľuďom povedali, že sa musia sami rozdeliť buď do ľahšej, alebo do ťažšej skupiny, v ktorých budú riešiť jednoduché alebo náročné úlohy.

Ako sa ukázalo, ľudia sami seba posielali do ľahších skupín, ale kolegov do ťažších. Svoje rozhodnutia pritom hodnotili ako férové. Úplne rovnaké rozhodnutia iných ľudí však považovali za menej spravodlivé. Ak sme aktérom istého správania my, automaticky ho považujeme za morálnejšie.

Máme o sebe vysokú mienku a myslíme si, že sme ako „svätci“. Hovoríme si, že by sme sa k podvodnému správaniu v podobe rôznych korupčných káuz nikdy neuchýlili. Lenže na svoje predpovede sa spoliehať nemôžeme. Ak nie sme vystavení rovnakým situáciám ako ich aktéri, istí si nemôžeme byť nikdy. Hodnotenie nepekných skutkov druhých ľudí preto vyžaduje určitú pokoru a schopnosť priznať si, že na ich mieste by sme sa možno správali rovnako, ak nie ešte horšie.

Stratégie, ako redukovať korupčné správanie, musia vychádzať z poznatkov o našej psychike, ktorá trpí predstavou o vlastnej veľkoleposti a vyberanom morálnom charaktere. Hoci fakt je taký, že ak máme príležitosť, často klameme, podvádzame a kradneme. Inštitúcie a organizácie, vrátane FIFA, preto musia byť maximálne transparentné (pocit kontroly) a deliť sa o právomoci (limity moci), aby redukovali túto „odvrátenú stranu nášho vnútra“.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie