Denník N

Volebný hokej… alebo Ako sa dá volebný zápas vyhrať na góly a prehrať na body?

Alojz Hlina. Foto N – Tomáš Benedikovič
Alojz Hlina. Foto N – Tomáš Benedikovič

K prijatiu nespravodlivej novely volebného zákona došlo v duchu tých najhorších slovenských legislatívnych tradícií – v skrátenom legislatívnom konaní.

Autor je advokát,
externý doktorand Katedry ústavného práva
Právnickej fakulty UK v Bratislave

Mnohí ešte stále nechápavo krútime hlavami, ako mohlo Slovensko na práve skončených hokejových majstrovstvách sveta streliť tak veľa gólov a získať tak málo bodov. Podobný pocit sa ma zmocnil po oboznámení sa s oficiálnymi výsledkami volieb do Európskeho parlamentu, v ktorých sa čosi veľmi podobné prihodilo jednému z ich účastníkov. Demokratické voľby však nie sú hokej, a preto by ich konečný výsledok (získané body) mal aspoň v zásade zodpovedať získaným hlasom (strelené góly).

Voľby však nie sú ani matematika. Preto je matematicky presne pomerné rozdelenie mandátov podľa výsledku volieb v zastupiteľskej demokracii len teoretickou ilúziou. Realita a miera jej odlišnosti od matematiky je daná volebným systémom a pravidlami prerozdeľovania mandátov upravenými vo volebnej legislatíve.

Je preto akceptovateľné, ak vo volebnom obvode získajú viacerí účastníci týchto volieb rovnaký počet mandátov napriek rozdielnemu absolútnemu počtu získaných hlasov. To isté platí v prípade, že niektorý účastník volieb získa viac mandátov ako iný účastník, ktorý získal menej hlasov, a to napriek tomu, že prvý účastník nezískal násobne vyšší počet hlasov.

Je však ťažko akceptovateľné a vysvetliteľné, ak účastník volieb, ktorý získal viac hlasov, získa menej mandátov než iný účastník volieb, ktorý získal menej hlasov.

Odkedy existuje zastupiteľská demokracia, existujú aj takzvané „prerozdeľovacie paradoxy“ (apportionment paradox). Ide o síce neželané, no napriek tomu bežné a často nevyhnutné javy, keď v dôsledku nedokonalostí volebných systémov dochádza k odklonu od matematicky presne pomerného rozdelenia mandátov podľa výsledku volieb. Na Slovensku sa tejto problematike z (polito)logického hľadiska detailne venujú autori Daniel Kerekes a Vladimír Dančišin.

Takýchto paradoxov je v našom volebnom systéme niekoľko. Žiaden z nich však nevedie k tomu, že by účastník volieb s vyšším počtom hlasov dosiahol horší volebný výsledok (menej mandátov) než iný účastník tých istých volieb s nižším počtom hlasov.

V práve skončených voľbách do Európskeho parlamentu u nás však došlo k situácii, keď jeden účastník týchto volieb, ktorý v nich získal 95 588 platných hlasov (KDH), má dosiahnuť horší výsledok ako iný účastník týchto volieb, ktorý v nich získal 94 839 platných hlasov (SaS). Mená účastníkov nie sú dôležité, nakoľko sú v tejto situácii len premennými. Vyššie uvedený stav by bol problematický a neakceptovateľný v každom prípade a bez ohľadu na to, ktorých účastníkov volieb by sa týkal.

Za „normálnych“ okolnost

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Európska únia

Teraz najčítanejšie