Mesežnikov po eurovoľbách: Smer spája s európskymi socialistami len Beňová
Politológ Grigorij Mesežnikov priznáva, že alternatíva vo voľbách do Európskeho parlamentu zosilnela, ale ľavicové a pravicové demokratické strany budú mať stále väčšinu.
O čom hovorí prepad Európskej ľudovej strany EPP a Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov S&D vo voľbách do Európskeho parlamentu?
Možno ide čiastočne o výsledok toho, že tieto dve frakcie vytvorili v posledných volebných obdobiach kartelovú dohodu. Ide o veľké ľudové strany, bez spolupráce s ktorými sa nedalo v Európskom parlamente vytvoriť väčšinové zoskupenie, čo by vedelo efektívne presadzovať politické rozhodnutia. Malo to svoju logiku. Európsky projekt bol pôvodne kresťanskodemokratický a do toho sa vložili aj socialisti. A táto kartelová dohoda marginalizovala iných politických aktérov. Lenže voľby do Európskeho parlamentu sú skôr odrazom nálad vnútri členských štátov. Tam strany demokratickej pravice a demokratickej ľavice oslabli v prospech tzv. alternatívy. Nebral by som to ako tragédiu, pretože sa to čiastočne kompenzovalo posilnením mainstreamových strán inej orientácie – liberálov ALDE a Zelených/ESA. Takže celkový pokles mainstreamovej časti Európskeho parlamentu nie je dramatický, i keď faktom je, že zosilneli aj populisti a radikálni euroskeptici.
Ako vidíte zloženie budúcej väčšiny v Európskom parlamente?
Efektívna väčšina bez ľudovcov a sociálnych demokratov opäť nevznikne. Otázka je, s kým to vyskladajú. So Zelenými to bude slabšia, s liberálmi výraznejšia väčšina. Ešte je tu možnosť vyskladať väčšinu bez sociálnych demokratov, čím by vznikla homogénnejšia koalícia, ale otázka je, či by Zelení vstúpili do koalície s Európskymi konzervatívcami a reformistami ECR. Takže za najpravdepodobnejšie považujem spojenie ľudovcov, socialistov a liberálov.
Nemôže to opäť posilniť dojem kartelovosti? Nech volíme akokoľvek, nesúrodé spojenie ľudovcov a socialistov bude spolu vládnuť opäť.
Už dávnejšie razím triviálnu tézu, že znížená volebná súčasť môže súvisieť s tým, že ľudia v jednotlivých národných štátoch nechodia veľmi na eurovoľby preto, že necítia konflikt medzi stranami. Ľudovci a socialisti sa navzájom kritizujú, ale v konečnom dôsledku sa v Európskom parlamente vždy spoja vo veľkej koalícii, hoci i tam majú spory. Je to asi daň za celkovú stavbu európskeho parlamententarizmu. Istá kartelovosť bude pokračovať, ale bude zmiernená tým, že k tomu pribudne ďalšia strana.
Čím si s vysvetľujete zvýšený záujem o voľby v takmer celej Únii?
Európska únia sa dostáva do krízových stavov. Migračná kríza sa ukázala ako rozbuška pre