Denník N

Mesežnikov po eurovoľbách: Smer spája s európskymi socialistami len Beňová

Grigorij Mesežnikov. Foto N – Tomáš Benedikovič
Grigorij Mesežnikov. Foto N – Tomáš Benedikovič

Politológ Grigorij Mesežnikov priznáva, že alternatíva vo voľbách do Európskeho parlamentu zosilnela, ale ľavicové a pravicové demokratické strany budú mať stále väčšinu.

O čom hovorí prepad Európskej ľudovej strany EPP a Pokrokového spojenectva socialistov a demokratov S&D vo voľbách do Európskeho parlamentu?

Možno ide čiastočne o výsledok toho, že tieto dve frakcie vytvorili v posledných volebných obdobiach kartelovú dohodu. Ide o veľké ľudové strany, bez spolupráce s ktorými sa nedalo v Európskom parlamente vytvoriť väčšinové zoskupenie, čo by vedelo efektívne presadzovať politické rozhodnutia. Malo to svoju logiku. Európsky projekt bol pôvodne kresťanskodemokratický a do toho sa vložili aj socialisti. A táto kartelová dohoda marginalizovala iných politických aktérov. Lenže voľby do Európskeho parlamentu sú skôr odrazom nálad vnútri členských štátov. Tam strany demokratickej pravice a demokratickej ľavice oslabli v prospech tzv. alternatívy. Nebral by som to ako tragédiu, pretože sa to čiastočne kompenzovalo posilnením mainstreamových strán inej orientácie – liberálov ALDE a Zelených/ESA. Takže celkový pokles mainstreamovej časti Európskeho parlamentu nie je dramatický, i keď faktom je, že zosilneli aj populisti a radikálni euroskeptici.

Ako vidíte zloženie budúcej väčšiny v Európskom parlamente?

Efektívna väčšina bez ľudovcov a sociálnych demokratov opäť nevznikne. Otázka je, s kým to vyskladajú. So Zelenými to bude slabšia, s liberálmi výraznejšia väčšina. Ešte je tu možnosť vyskladať väčšinu bez sociálnych demokratov, čím by vznikla homogénnejšia koalícia, ale otázka je, či by Zelení vstúpili do koalície s Európskymi konzervatívcami a reformistami ECR. Takže za najpravdepodobnejšie považujem spojenie ľudovcov, socialistov a liberálov.

Nemôže to opäť posilniť dojem kartelovosti? Nech volíme akokoľvek, nesúrodé spojenie ľudovcov a socialistov bude spolu vládnuť opäť.

Už dávnejšie razím triviálnu tézu, že znížená volebná súčasť môže súvisieť s tým, že ľudia v jednotlivých národných štátoch nechodia veľmi na eurovoľby preto, že necítia konflikt medzi stranami. Ľudovci a socialisti sa navzájom kritizujú, ale v konečnom dôsledku sa v Európskom parlamente vždy spoja vo veľkej koalícii, hoci i tam majú spory. Je to asi daň za celkovú stavbu európskeho parlamententarizmu. Istá kartelovosť bude pokračovať, ale bude zmiernená tým, že k tomu pribudne ďalšia strana.

Čím si s vysvetľujete zvýšený záujem o voľby v takmer celej Únii?

Európska únia sa dostáva do krízových stavov. Migračná kríza sa ukázala ako rozbuška pre

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Európska únia

Slovensko, Svet

Teraz najčítanejšie