Denník N

Ultrapravica je fašizmus v bledomodrom, odkazuje obeť Francovho mučenia

Carles Vallejo. Foto – archív C. V.
Carles Vallejo. Foto – archív C. V.

Fašizmus vždy hľadá nepriateľa. Extrémna ultrapravica ho našla v migrantoch, myslí si Carles Vallejo.

Carles Vallejo, 69-ročný Barcelončan, bol jedným z mnohých ľudí mučených počas bývalého režimu diktátora Francisca Franca, ktorý v Španielsku vládol od konca občianskej vojny v roku 1939 až do svojej smrti v roku 1975. Zavreli ho do pivnice, mlátili, vešali zo stropu, prikladali mu zbraň k hlave a tvárili sa, že ho idú zabiť.

Keď dnes počúva ultrapravicových politikov, je mu zle. Je to pre neho Fašizmus 2.0. Mladí ľudia, ktorí ultrapravicu podporujú, sú podľa neho kultúrne obmedzení a nevedia, ako sa žilo.

Narodili ste sa v roku 1950, v čase, keď už v Španielsku vládol Franco. Ako si spomínate na svoje detstvo?

Vyrastal som v šedej krajine, kde sa žilo v tichu a strachu, pretože človek sa mohol veľmi jednoducho dostať do väzenia. Do väzenia alebo rovno na odstrel. Ľudia boli vystrašení z toho teroru. Báli sa represií takých beštiálnych, aké dovtedy nepoznali. Španielska vláda ich terorizovala. Bol to fašistický režim. Ľudia boli veľmi hladní. Od roku 1939 do roku 1953 tu fungoval prídelový systém. Potom sa Španielsko začalo ekonomicky otvárať.

Aké to bolo byť Kataláncom počas Francovho režimu?

Franco neznášal Kataláncov, neznášal akúkoľvek kultúrnu inakosť, napríklad aj Baskov. Hocijaká inakosť bola nemysliteľná, či už ideologická, kultúrna, lingvistická, alebo inakosť v sexuálnej orientácii.

Katalánčina bola zakázaná. Keď vás nikto nepočul, hovorili ste doma po katalánsky?

Nie, moji rodičia boli imigranti, tak sme hovorili po španielsky. Ale je pravda, že katalánčina bola zakázaná. Ľudia ju nepoužívali, lebo ak by ich niekto náhodou počul a udal, zatkli by ich. Ľudia mohli byť zatknutí za hocičo. Napríklad bol taký zákon proti lenivosti a podvodníkom. Stačilo, aby vás niekto obvinil, že ste lenivý alebo podvodník, a už vás prišli zatknúť. Lebo fašizmus je režim ľubovôle.

Vás zatkli tiež?

Áno. Bolo to v roku 1972. Zatkli ma za to, že som prehovoril na protifrankovskej schôdzi. To sa nemohlo. Za to zatkli veľa ľudí. Držali ma na polícii a mučili dvadsať dní. Potom ma poslali na dvadsať rokov do väzenia, ale po roku som sa finančne vyplatil a ako politický väzeň som žil vo Francúzsku až do pádu režimu.

Ako prebiehalo mučenie?

Najprv ma hodili do pivnice, kde nebolo svetlo a nevedel som, či je deň alebo noc. Netušil som, ako dlho som tam, koľko času prešlo. Každé dve až štyri hodiny po mňa prišli a 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie