Sociálna poradkyňa o zastrašovaní: Niekedy pribijú mačku na dvere a niekedy pošlú sociálku
Ida Želinská je sociálna poradkyňa a bývalá riaditeľka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava. Hovorí o strachu medzi úradníkmi a o tom, čo všetko sa môžu dozvedieť v spise na sociálke.
Pred dvomi rokmi prišiel sociálny pracovník do bytu reportérky Denníka N Moniky Tódovej, aby spravil náhodnú kontrolu. Poslať ho mal Juraj Škrip, ktorý pracoval na ústredí práce a zároveň patril medzi ľudí, ktorým Marian Kočner platil za sledovanie novinárov.
Škrip už na ústredí nepracuje, to na neho podalo trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Sociálna poradkyňa a bývalá riaditeľka bratislavského úradu práce Ida Želinská vysvetľuje, čo všetko sa sociálny pracovník na kontrole domácnosti môže dozvedieť a ako takáto návšteva prebieha.
Ako často sa stáva, že zamestnanec ústredia práce ako Juraj Škrip pošle zamestnanca niektorého úradu práce na náhodnú kontrolu?
To je neprípustné. Ústredie práce zo zákona riadi, kontroluje, koordinuje a metodicky usmerňuje 46 úradov práce. Vedúci oddelenia z ústredia však nemá čo dávať priamy pokyn radovému zamestnancovi úradu. Úrad má takzvané štábne postupy. Nie je to slobodné povolanie. Úradník je zodpovedný za nejaký spis, má nad sebou vedúceho oddelenia, ten má nad sebou vedúceho odboru, ten riaditeľa úradu. Je to uzavretý systém, kde každý vie, za čo a komu sa zodpovedá. A je to tak dobre – minimalizuje sa možnosť robiť svojvoľne.
Kde je v tomto systéme ústredie?
Stojí samostatne nad úradmi práce. Zjednodušene: má kontrolovať, ako sa využívajú peniaze, ktoré cez jeho rozpočet prúdia k úradom v lokalitách. Má kontrolovať správnosť postupov, vzdelávať, metodicky usmerňovať. Ale v praxi je to často tak, že zavolá niekto z ústredia a ľuďom z úradov práce sa podlomia kolená
