Denník N

Milan Lasica: Vo filme môže hrať hocikto. V divadle nie

V inscenácii Klíště. Foto - Jiří Salik Sláma
V inscenácii Klíště. Foto – Jiří Salik Sláma

V rozhovore sa dočítate:

  • ako sa spolupracuje Milanovi Lasicovi v novej hre s Boleslavom Polívkom
  • o tom, či každá doba potrebuje divadlo a aké divadlo
  • kto bol pre dvojicu L+S najinšpiratívnejší
  • o improvizácii na javisku
  • o tom, čo je vlastne gýč
  • čo je to nejednoznačný humor

Nedávno bola v brnianskom Divadle Bolka Polívky premiéra hry Klíšte. Spolu s Bolkom Polívkom v nej hráte hlavnú úlohu. Bola táto premiéra niečím pre vás nová?

Pre mňa už máločo môže byť nové. Aj na spoluprácu s Polívkom som už zvyknutý, lebo to už je naše tretie spoločné predstavenie. Takže nový bol len text, ktorý on napísal. Keď sa zoznamujete, zbližujete s textom, ktorý nepoznáte, a snažíte sa osvojiť si ho, tak je to je vždy nové.

V Brne ste po zákaze bratislavského Divadla na Korze hrávali začiatkom 70. rokov, v Divadle Večerní Brno. Je vaše vystupovanie v hre Klíšte návratom do Brna po takmer 50 rokoch?

Nie, pretože od začiatku 90. rokov, keď Polívka získal to divadlo do svojho vlastníctva, sme tam pravidelne hrávali, a hrávame tam naše predstavenia pravidelne dodnes, takže prostredie je pre mňa dôverne známe.

Všimol som si tie úžasné masky a kostýmy, ktoré ste mali na sebe.

Tie masky aj kostýmy sú pre mňa novinkou. Ak by som trošku preháňal, tak hrám na javisku viac-menej v civile a nikdy som sa ešte nelíčil, nemaskoval. To bolo prvýkrát. Sú to veci, v ktorých sa Polívka trošku vyžíva a vydoluje z toho patričný efekt.

V závere tej inscenácie máte takú scénu, v ktorej po požití kávy istú dobu spíte. Neobávate sa, že na scéne zaspíte naozaj?

Neobávam sa. S chuťou počúvam Polívkov monológ.

Podobne ako v mnohých vašich predstaveniach je námetom hry Klíšte samotné divadlo. Hra sa odohráva v divadelnom klube. Takže pokračujete v tradícii?

V tomto prípade nepokračujem ja, ale Polívka, pretože ten text je jeho. Zúčastňoval som sa počas skúšok na jeho konečnom vyznení, a azda aj počas predstavení ešte vzniknú nové varianty, ale je to jeho text. V podstate je to niečo podobného ako hra Starí majstri, ktorú robíme s Martinom Hubom, o dvoch starých hercoch, ktorí sa snažia ešte uplatniť. Klíšte je tiež o dvoch hercoch, z ktorých je jeden úspešný a druhý menej úspešný.

Do prvej časti televíznej relácie Ktosi je za dverami, ktorú ste tvorili s Julom Satinským, ste si pozvali ako hosťa Miloša Kopeckého. Ten sa vtedy predstavil ako divadelník, aj keď ho národ poznal najmä ako filmového a televízneho herca. Znamená divadlo viac ako film a televízia?

Pre mňa rozhodne. Film a televízia človeka veľmi rýchlo spopularizujú, ale divadlo, to je niečo nenahraditeľné, pretože

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie