Milan Lasica: Vo filme môže hrať hocikto. V divadle nie
V rozhovore sa dočítate:
- ako sa spolupracuje Milanovi Lasicovi v novej hre s Boleslavom Polívkom
- o tom, či každá doba potrebuje divadlo a aké divadlo
- kto bol pre dvojicu L+S najinšpiratívnejší
- o improvizácii na javisku
- o tom, čo je vlastne gýč
- čo je to nejednoznačný humor
Nedávno bola v brnianskom Divadle Bolka Polívky premiéra hry Klíšte. Spolu s Bolkom Polívkom v nej hráte hlavnú úlohu. Bola táto premiéra niečím pre vás nová?
Pre mňa už máločo môže byť nové. Aj na spoluprácu s Polívkom som už zvyknutý, lebo to už je naše tretie spoločné predstavenie. Takže nový bol len text, ktorý on napísal. Keď sa zoznamujete, zbližujete s textom, ktorý nepoznáte, a snažíte sa osvojiť si ho, tak je to je vždy nové.
V Brne ste po zákaze bratislavského Divadla na Korze hrávali začiatkom 70. rokov, v Divadle Večerní Brno. Je vaše vystupovanie v hre Klíšte návratom do Brna po takmer 50 rokoch?
Nie, pretože od začiatku 90. rokov, keď Polívka získal to divadlo do svojho vlastníctva, sme tam pravidelne hrávali, a hrávame tam naše predstavenia pravidelne dodnes, takže prostredie je pre mňa dôverne známe.
Všimol som si tie úžasné masky a kostýmy, ktoré ste mali na sebe.
Tie masky aj kostýmy sú pre mňa novinkou. Ak by som trošku preháňal, tak hrám na javisku viac-menej v civile a nikdy som sa ešte nelíčil, nemaskoval. To bolo prvýkrát. Sú to veci, v ktorých sa Polívka trošku vyžíva a vydoluje z toho patričný efekt.
V závere tej inscenácie máte takú scénu, v ktorej po požití kávy istú dobu spíte. Neobávate sa, že na scéne zaspíte naozaj?
Neobávam sa. S chuťou počúvam Polívkov monológ.
Podobne ako v mnohých vašich predstaveniach je námetom hry Klíšte samotné divadlo. Hra sa odohráva v divadelnom klube. Takže pokračujete v tradícii?
V tomto prípade nepokračujem ja, ale Polívka, pretože ten text je jeho. Zúčastňoval som sa počas skúšok na jeho konečnom vyznení, a azda aj počas predstavení ešte vzniknú nové varianty, ale je to jeho text. V podstate je to niečo podobného ako hra Starí majstri, ktorú robíme s Martinom Hubom, o dvoch starých hercoch, ktorí sa snažia ešte uplatniť. Klíšte je tiež o dvoch hercoch, z ktorých je jeden úspešný a druhý menej úspešný.
Do prvej časti televíznej relácie Ktosi je za dverami, ktorú ste tvorili s Julom Satinským, ste si pozvali ako hosťa Miloša Kopeckého. Ten sa vtedy predstavil ako divadelník, aj keď ho národ poznal najmä ako filmového a televízneho herca. Znamená divadlo viac ako film a televízia?
Pre mňa rozhodne. Film a televízia človeka veľmi rýchlo spopularizujú, ale divadlo, to je niečo nenahraditeľné, pretože
