Múzeum dizajnu: Maliar Emil Bačík by mal deväťdesiatku

Začiatkom mája sme si pripomínali 90. výročie narodenia význačného výt­varníka Emila Bačíka (1929 – 1999). Slovenský maliar, grafik, ilustrátor a grafický dizajnér venoval celý život voľnej tvorbe. Spracovával prevažne témy a motívy klaunov, ženských aktov a kvetinových zátiší.

Emil Bačík pochádzal z Piešťan, ale vyštudoval v Prahe, najprv na Štátnej grafickej škole a potom dva roky na Vysokej umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesora Antonína Pelca.

Po ukončení štúdií v roku 1950 prišiel do Bratislavy učiť na Škole umeleckého priemyslu a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského.

Popri voľnom umení robil aj úžitkovú grafiku, vytvoril stovky obálok kníh a časopisov a desiatky značiek aj plagátov. Je preto veľká škoda, že Bačíkova graficko-dizajnérska tvorba sa stráca a upadá do zabudnutia, keďže aj na tomto poli vytvoril množstvo kvalitných a pozoruhodných prác.

Pestré začiatky

Úžitkovej grafike sa Emil Bačík venoval hlavne v 50. a 60. rokoch, pričom najbohatšie boli uňho v tejto oblasti 60. roky. Pre začínajúceho umelca to bol výborný odrazový mostík a jedna z možností živobytia.

Začiatkom 50. rokov robil grafické úpravy módneho časopisu Móda – textil a v roku 1959 prvé obálky architektonickej revue Projekt.

Navrhol aj množstvo log a značiek, mnoho z nich však ešte nemá presné datovanie. Veľa značiek vytvoril krátko po ukončení štúdia, keď bol ešte čerstvo ovplyvnený tvorbou českých písmarov.

Do roku 1953 však môžeme s istotou datovať Bačíkovo úspešné logo pre knižnú edíciu Hviezdoslavova knižnica Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry. Pre túto edíciu od toho času navrhoval aj obálky a väzby kníh.

V druhej polovici 50. rokov Bačík spolupracoval so Slovenským fondom výtvarných umení, Zväzom slovenských výtvarných umelcov a Slovenskou národnou galériou a robil pre nich plagáty na výstavy a grafické úpravy výtvarných katalógov. Bačíkove plagáty a katalógy sú graficky upravené veľmi minimalisticky – na jedno- alebo dvojfarebnej ploche kládol dôraz predovšetkým na samotné písmo a všetky dôležité informácie.

Niekedy ich doplnil jednoduchým vizuálnym symbolom alebo fotografiou umeleckého diela z výstavy. Obdobným spôsobom robil aj mnohé knižné obálky.

Knihy a ilustrácie

V 60. rokoch si Bačík našiel uplatnenie predovšetkým v knižnej grafike, riešil väčšinou samotné obálky, prebaly a väzby kníh, niektoré publikácie aj ilus­troval.

Keď bola tvorba obálky iba na ňom, často tam využíval čistý geometrický tvar, ktorý niekedy narúšal štruktúrou. Ak na obálke knihy mala byť ilustrácia (väčšinou Bačík pracoval s ilus­tráciami od iných výtvarníkov), nechal ju vyniknúť spolu s písmom, s ktorým narábal pomerne konzervatívne.

Začínal pri grafických úpravách kníh pre vydavateľstvo Tatran, a to s edíciou Hviezdoslavova knižnica, kde určil vizuálnu podobu (layout) obálky a obmieňala sa v nej iba farba alebo ilustrácia. Postupne začal získavať kontakty aj z ďalších vydavateľstiev, ako boli Obzor (Bačík im výtvarne spracovával edíciu Malá moderná encyklopédia), Vydavateľstvo politickej literatúry a Smena. Práve pre Smenu robil aj knižné ilustrácie.

Medzi najúspešnejšie ilus­trátorské počiny Emila Bačíka patrí napríklad zbierka básní Vojtecha Mihálika z roku 1964 Tri rapsódie o láske smrti, Osem dervišových piesní z toho istého roku alebo slovenské vydanie Obrana vlkov od Enzensbergera z roku 1966.

V 70. rokoch riešil obálky kníh aj pre vydavateľstvá Pravda a Epocha a začiatkom 80. rokov, hlavne v roku 1982, navrhoval maliarsky riešené obálky edície SPKK pre vydavateľstvo Slovenský spisovateľ. Svojou abstrakciou a záhadným štýlom boli v mnohom podobné obálkam časopisov Revue svetovej literatúry, ktoré navrhoval v tom istom čase.

Kontrast medzi voľným a geometrickým

Emil Bačík graficky upravoval časopis Revue svetovej literatúry aj v 70. rokoch, obálky sú však riešené celkom iným štýlom – na čistej čiernej ploche s jednoduchým geometrickým znakom. Tento striedavý kontrast minimalizmu a zložitých maliarskych abstraktných štruktúr sa dá pozorovať naprieč celou Bačíkovou tvorbou.

S písmom narábal dosť opatrne, ale typograficky kvalitne. Po polovici 80. rokov sa úžitková grafika objavuje v tvorbe Emila Bačíka omnoho menej, z času na čas riešil zákazky pre knižné vydavateľstvá, no sústredil sa viac-menej už len na svoju voľnú umeleckú tvorbu.