Jeho kresby pôsobia ľahko, priam bezstarostne, no znázorňujú presný opak

Vo svete výtvarného umenia nenájdeme veľa autorov, ktorí sa vyjadrujú takmer výhradne kresbou. Tá býva často vnímaná ako prípravná alebo pomocná fáza, v rámci ktorej umelec spracúva námet či vychytáva prípadné „muchy“ v kompozícii.

Keď však Robert Gabris rozpráva o kreslení, je cítiť, že toto médium považuje za svoje najprirodzenejšie vyjadrenie. „Kresba sa veľmi rýchlo prenáša z mozgu do ruky a na papier. Je veľmi autentická, podobne ako reč, v ktorej robíte chyby, ale tie chyby sú vaše. Je aj veľmi úprimná, nič ňou nedokážete oklamať,“ hovorí.

Jeho kresby sú precízne, detailné a vo svojich základoch predmetné, napriek tomu však nie sú len jednoduchým záznamom reality, ale oveľa viac sa snažia odhaľovať to, čo stojí za fyzickou podobou sveta.

Vidieť ich môžete v bratislavskej Gandy Gallery, kde má Robert Gabris práve výstavu.

Keď sa ilúzia stáva realitou

Pre rodáka z Hnúšte je kreslenie druhom vlastnej reči, ba možno ešte aj viac. „Tam, kde sa končí reč, začína sa v mojej tvorbe obraz,“ hovorí a dodáva, že kresba mu pomohla v živote dorozumieť sa i dostať sa z rôznych nebezpečných situácií.

Limity reči si uvedomuje aj v súvislosti s vyjadrovaním sa v dvoch rôznych jazykoch. Robert Gabris totiž už pätnásť rokov žije a pôsobí vo Viedni, kde