Juraj Čokyna
Keď dnes po polnoci bežný Američan zdvihol svoj telefón, vytočil číslo a začal sa rozprávať so známym na druhej strane linky, mal po prvýkrát od roku 2001 istotu, že jeho vláda si o tom nespravila záznam.
Presne v pondelok o polnoci americkým bezpečnostným agentúram vypršal mandát, ktorý im v súlade s kontroverzným zákonom Patriot Act umožňoval zbierať podrobnosti o hovoroch všetkých Američanov.
To je jedna z vecí, na ktorú pred dvoma rokmi upozornil známy „whistleblower“ Edward Snowden, ktorý sa momentálne skrýva v Rusku.
V utajení
Bolo to po útokoch na newyorské dvojičky, keď vláda vtedajšieho prezidenta Georgea Busha prijala známy Patriot Act. Jeho súčasťou bola aj klauzula 215. Tá vyšetrovateľom dávala možnosť, aby sa v rámci boja proti terorizmu vedeli jednoducho dostať k obchodným záznamom Američanov.
Lenže špionážna agentúra NSA si to vysvetlila po svojom a začala zbierať údaje o hovoroch všetkých Američanov – aj keď to štvrtý dodatok americkej ústavy vláde zakazuje. Takýto výklad zákona však podporil aj federálny súd, ktorý schvaľuje sledovania.
To všetko bez vedomia bežných ľudí.
Zmenilo sa to až v roku 2013, keď Snowden vyniesol médiám utajované dokumenty o projektoch NSA. Až vtedy Američania zistili, že vláda špehovala aj ich samotných. NSA síce nezbierala samotný obsah hovorov, ale mala k dispozícii údaje o tom, kto komu, kedy a ako dlho volal.
Chcú im obmedziť moc
Aj preto je dnes okolo Patriot Act taký rozruch.
„Nepochybne to zohralo úlohu. Myslím si, že aj iných Američanov podobne ako mňa prekvapilo, že vláda mala prístup k takémuto druhu údajov,“ povedal pre denník Guardian Dean Heller, jeden z republikánskych senátorov.
Už pred týždňom mal spolu s kolegami šancu prijať reformný zákon, ktorý by hromadný zber údajov zo strany NSA nadobro zrušil. Tzv. USA Freedom Act mal okrem toho zabezpečiť, aby pred federálnym súdom pre odpočúvanie museli vypočuť aj verejného obhajcu (až doteraz tam bola zastúpená len americká vláda) a prinútiť tento súd, aby zásadné rozhodnutia zverejňoval aspoň v oklieštenej podobe.
Ak by zákon prešiel, bolo by to vôbec prvýkrát v histórii NSA, čo by agentúre politici zobrali časť právomocí. Doteraz to bolo vždy opačne.
No hoci Freedom Act už pred mesiacom schválili poslanci v Snemovni, má podporu Bieleho domu, demokratov, republikánov a dokonca aj časti občianskeho sektora, v Senáte napokon nepochodil. Šéf CIA John Brennan podľa New York Times varoval, že vyšetrovatelia by takto stratili možnosť „sledovať rôzne skupiny, na ktoré sme sa pozerali, pretože sa snažia zaútočiť v našej krajine“.
Žiadne výsledky
Aktivisti a médiá však upozorňujú, že koniec sveta to nie je. Jameel Jaffer z Americkej únie pre občianske slobody tvrdí, že reči o tom, že koniec klauzuly 215 ohrozí národnú bezpečnosť, „nemajú vôbec žiadne opodstatnenie“.
Jaffer pripomína výsledky dvoch nezávislých vyšetrovacích komisií, ktoré nezistili žiadny prípad, v ktorom by boli tajné služby zneužili údaje vyzbierané o Američanoch. Tieto údaje však zároveň ani nepomohli odhaliť či prekaziť žiadny teroristický útok.
„Zistili sme, že program nebol úspešný. Priniesol len menšie výhody, ktoré mohli vyšetrovatelia získať aj inými legálnymi cestami,“ povedal pre New York Times David Medine, ktorý viedol jedno z vyšetrovaní.
Očakáva sa, že Senát nakoniec najneskôr v stredu reformný zákon schváli. Ani ten však neukončí iné kontroverzné programy NSA, medzi ktoré patrí získavanie súkromných údajov o používateľoch populárnych webových služieb či „odpočúvanie“ webových dát prechádzajúcich podmorskými káblami.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
