Denník N

Čo môžem urobiť, keď vidím bitku v autobuse

Ak násilie sledujú viacerí svedkovia, človek ich môže osloviť, aby zasiahli spoločne. Svedok sa môže tiež tváriť, že útočníkovi chce vlastne pomôcť dobrou radou – vysvetliť mu, že si sám spôsobí zbytočné problémy.

Prípad z bratislavského autobusu, kde cestujúci nezasiahli voči skupine výtržníkov, z ktorých jeden surovo zbil manželský pár, vyvoláva aj túto otázku: čo môže náhodný svedok takéhoto násilia urobiť, aby mu zabránil?

Najzákladnejšia vec je volať na tiesňovú linku 112. Situácia však môže eskalovať tak rýchlo, že si vyžaduje okamžitý zásah aj od náhodných svedkov.

Denník N sa rozprával s niekoľkými odborníkmi, ktorí sa venujú predchádzaniu konfliktov. Pýtali sme sa, čo by robili na mieste svedkov, ktorí vidia bitku. Na základe toho sme zostavili odporúčania, ako môže postupovať aj človek, ktorý nie je fyzicky zdatný a nemá kurzy sebaobrany.

Odporúčania však v žiadnom prípade nefungujú za každých okolností a každý konflikt má svoju vlastnú dynamiku. Nemusia sa napríklad osvedčiť v situácii, keď sú útočníci ozbrojení alebo pod vplyvom drog, prípadne keď sú v amoku a nedokážu kontrolovať svoje správanie. Pri menej dramatických situáciách však môžu pomôcť predísť pokračovaniu násilia.

Bystander effect

Na úvod trochu teórie. Po medializovaní prípadu z bratislavského autobusu sa objavila vlna komentárov na adresu asi dvadsiatich svedkov, ktorí sa nepostavili proti skupine výtržníkov. Diskutéri ich obviňujú z ľahostajnosti a zbabelosti.

Polícia týchto svedkov vyzvala, aby sa prihlásili a pomohli jej vypátrať útočníkov – zatiaľ teda nie je možné povedať, prečo na bitku nereagovali.

Vo všeobecnosti sa dá povedať, že svoju úlohu mohol zohrať takzvaný efekt prizerajúceho sa alebo bystander effect. Tento jav opísali americkí výskumníci už v 60. rokoch po vražde Kitty Genovese z New Yorku.

Mladú ženu v marci 1964 napadol na ulici násilník Winston Moseley, keď sa vracala z nočnej zmeny. Dvakrát ju bodol do chrbta, zranená Kitty volala o pomoc. Jeden zo susedov na útočníka zakričal a ten sa na čas vzdialil. Po niekoľkých minútach sa však vrátil, ležiacu ženu ešte niekoľkokrát bodol, okradol a znásilnil.

Moseley dostal za vraždu Kitty Genovese doživotie. Zomrel vo väzení v roku 2016, bol väzňom s najdlhším výkonom trestu v štáte New York. Foto – wfuv.org

Prípad mal veľkú publicitu, noviny písali, že ženino zúfalé volanie o pomoc ignorovalo 37 svedkov, čo vyvolalo rozhorčenie verejnosti – hoci po rokoch sa ukázalo, že minimálne časť svedkov nemusela vedieť, čo sa presne deje. Práve na báze tejto tragédie opísali psychológovia John M. Darley a Bibb Latané spomínaný efekt, ktorému sa občas hovorí aj efekt apatického svedka.

Platí pri ňom paradox, že čím viac svedkov vidí krízovú situáciu, tým menej je pravdepodobné, že niekto zasiahne. Ľudovo povedané: každý sa spolieha, že niečo urobí ten druhý.

„V jednom z klasických experimentov sedeli ľudia v čakárni u lekára. Vpustili do nej dym a ľudia mali zareagovať. Keď tam bol človek sám, bola väčšia šanca, že niečo spraví, ako v situácii, keď tam boli traja,“ vysvetlil Radomír Masaryk, sociálny psychológ z Univerzity Komenského.

Práve efekt prizerajúceho mohol nastať aj v bratislavskom autobuse. Každý zo svedkov si mohol hovoriť, že ten druhý je vhodnejší na to, aby zasiahol – zatiaľ je to však iba špekulácia.

Teraz už prejdeme ku konkrétnym odporúčaniam, čo robiť, ak nechcem zostať len apatickým svedkom.

1. Upokojiť sa

Znie to banálne, ale lepšie sa reaguje, keď sa človek dokáže trochu upokojiť. Pomôcť môže už to, že sa zhlboka nadýchne a na štyri sekundy zadrží dych. A následne úkon párkrát zopakuje.

Techník, ako sa upokojiť, existuje viac, každý si môže nájsť tú svoju. Niekomu pomáha, keď pri hlbokom dýchaní zároveň spojí palec a ukazovák na rukách, inému, keď krátkodobo zaostrí na nejaké body. Cieľom v tejto fáze je iba to, aby sa svedok trochu spamätal.

„Pri rôznych tragédiách, ako boli napríklad útoky 11. septembra, sa ukázalo, že svedkovia zostali ako zamrznutí. Je dobré urobiť čokoľvek na prekonanie počiatočnej paralýzy, ktorá veľakrát vedie práve k bystander efektu,“ odporúča Masaryk.

2. Zakročiť sa dá aj nepriamo

Svedok môže odvrátiť násilie aj bez toho, aby konfrontoval agresora. Psychiater Jozef Hašto si spomína na osobnú skúsenosť, keď na ulici videl, ako jeden muž bije druhého a nikto nezasahuje.

Hašto vyskúšal trik: povedal nahlas, že na miesto už smeruje polícia. Hoci to nebola pravda a pôvodne len chcel, aby niekto, kto má telefón, privolal políciu, útočníka táto informácia vykoľajila.

„Neoslovil som priamo útočníka. Len som to oznámil ako informáciu dostatočne nahlas, aby ju počul. Pomohlo to, násilník prestal udierať a ušiel,“ hovorí Hašto.

Vo vozidle MHD môže svedok začať informovaním šoféra o tom, čo sa deje. Podľa bratislavského dopravného podniku má šofér následne povinnosť privolať pomoc.

„Vodič je povinný bezodkladne informovať dopravný dispečing. Dispečing okamžite vyráža na miesto udalosti a informáciu odstupuje na operačné stredisko polície, na bezpečnostnú službu a o udalosti sú informované aj záchranné zložky,“ vysvetľuje hovorca dopravného podniku Zenon Mikle.

Podľa hovorcu ani vodič nie je povinný sa do konfliktu miešať. Útočník však môže zneistieť už tým, keď začuje, že na miesto mieria posily, alebo keď vidí, že vozidlo neplánovane zastane.

„Vodič môže vylúčiť z prepravy neprispôsobivých cestujúcich, nemal by však zasahovať do incidentov. Na najbližšom vhodnom mieste by mal zastaviť a kontaktovať dispečing,“ dodáva hovorca s tým, že po medializovanej bitke chystajú pre vodičov nové školenia, ako majú reagovať na takéto incidenty.

Novšie vozidlá MHD, väčšinou dodané po roku 2013, sú už vybavené kamerami. Primátor Vallo chce kamerový systém posilniť. Foto N – Annamária Jelínková

3. Poďme do toho spoločne

Ak si situácia už vyžaduje bezodkladnú intervenciu, svedok môže ako prvé pokúsiť sa zlanáriť ostatných prítomných. Odborníci sa zhodujú, že agresor útočí, keď si myslí, že je v prevahe. Potom môže stačiť už to, že sa viacerí zdvihnú zo sedadiel.

„Pokiaľ v tom autobuse bola partia tínedžerov a dvadsiati ľudia by sa postavili, tak by s veľkou pravdepodobnosťou od útoku upustili,“ hovorí Jozef Halcin z odboru prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra.

S tým súhlasí aj sociálny psychológ Masaryk. „Niekedy stačí, aby dvaja až traja ľudia naraz vykročili smerom k útočníkovi,“ hovorí.

4. Útočníci, veď ja vám chcem dobre

„Chalani, neblbnite, budete mať zbytočné problémy.“ Takúto taktiku odporúča Tom Hastings z organizácie Peace Voice v americkom štáte Oregon, kde v posledných rokoch zaznamenali viaceré prípady násilia.

Hastings radí prihovoriť sa útočníkovi s tým, že mu vlastne chcete pomôcť – dobrou radou. Ak nekoná v amoku a nebije človeka „hlava-nehlava“, svedok mu môže dohovoriť, že je v jeho záujme, aby prestal.

Agresorovi môže hovoriť, že ho už videli iní svedkovia alebo ho zachytili kamery. Pokiaľ takéto kamery nie sú vo vozidle, mohli to byť kamery na ulici, kde sa predtým pohyboval.

Cieľom je vzbudiť dojem, že ak to preženie, tak

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Bratislava

Teraz najčítanejšie