Denník N

Dva páry hovoria o tom, ako chceli adoptovať dieťa, no zistili, že to pre nich nie je

Ilustračné foto - Flickr.com/José Antonio Morcillo Valenciano
Ilustračné foto – Flickr.com/José Antonio Morcillo Valenciano

Keď si Mária len prezerala fotky detí vhodných na adopciu a krútila nad nimi hlavou, Peter začal mať pocit, že stráca záujem.

Manželmi sú sedemnásť rokov a asi tri roky od svadby začali vážne riešiť, že sa im nedarí splodiť dieťa. „Problémy sme mali obaja. Ivovi povedali, že jeho spermie sú pomalé, mne diagnostikovali viacero gynekologických ťažkostí, pre ktoré som nedokázala udržať plod. Trikrát sme absolvovali umelé oplodnenie, ale vždy sa to skončilo potratom v druhom mesiaci. Okrem toho som absolvovala množstvo nepríjemných a bolestivých vyšetrení a zákrokov, brala som rozličné lieky, chodila do kúpeľov. Obaja sme zásadne zmenili životný štýl, prestali sme piť alkohol, fajčiť, výrazne sme obmedzili mäso, začali sme pravidelne športovať, aby sme boli v čo najlepšej kondícii. Aj tak to nepomohlo,“ rozpráva 44-ročná Denisa.

Keď si s Ivom povedali, že už nebudú ďalej skúšať, lebo ich to vyčerpávalo zdravotne, emocionálne a aj finančne a s každým nevydareným pokusom len rástla ich frustrácia, strávili dva roky tým, že si plnili svoje cestovateľské sny. „Bolo to pre nás oboch akési bolestné za to, čo sa stalo,“ zveruje sa Ivo.

Priznáva však, že po tejto fáze prišiel veľký smútok. „Denisa mala  37 rokov, ja som dosiahol štyridsiatku. Na oslavu sme pozvali veľa našich priateľov, bratancov, sesterníc, kolegov z práce. Nebol tam okrem nás jediný pár, čo by nemal alebo nečakal dieťa. Na druhý deň sme si povedali, že začneme smerovať k  adopcii.“

Keďže obaja chceli adoptovať bábätko, hovorili si, že vzhľadom na ich vek by bolo dobré, aby dlho nevyčkávali. Od známych vedeli, že celý proces môže byť zdĺhavý.

Dostala som strach

Prvá fáza bola skôr byrokratická: žiadosti, doklady, potvrdenia, návšteva sociálnej pracovníčky. To zvládli bez problémov.

„Na to, aby ste si mohli osvojiť  dieťa, musíte absolvovať prípravu. My sme tam prišli na to, že vlastne nie sme na osvojenie pripravení a asi ani nikdy nebudeme,“ hovorí Denisa.

Príprava prebiehala v skupinách aj individuálne. Psychologička tam nádejným rodičom rozprávala nielen o radostiach, ale aj o problémoch, ktoré ich čakajú. O tom, aký bude mať osvojenie vplyv na ich partnerský život, aké môžu byť reakcie okolia. Aj o tom, že k väčšine komplikácií, ktoré môžu nastať, napokon aj príde.

„Hoci psychologička aj skúsenejší rodičia nám rozprávali, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie