Ako brexit pokazil britskú politiku

„Ak prvýkrát neuspejete, skúste to znova a znova a znova.“ Túto radu pozná každý britský školák a premiérka Theresa Mayová zjavne nebola výnimkou. Pokúsila sa pretlačiť svoju dohodu s EÚ cez parlament trikrát a trikrát prehrala. A poznáme aj iné, tentokrát americké porekadlo: „Ak si v jame, prestaň kopať.“ Všetko, čo Mayová dosiahla, bolo, že si nakoniec vykopala svoj politický hrob. Ako epitaf by bola vhodná veta „Brexit znamená brexit“. I keď, možno to nakoniec bude inak.

Z čoho si vybrať?

Čo teraz? Testom akéhokoľvek politického systému je, ako je schopný poradiť si s problémom, čo rozdeľuje národ. Brexit rozdelil nielen národ, ale aj Konzervatívnu i Labouristickú stranu. V situácii, keď nemáte písanú ústavu, ale máte suverénny parlament, môže veľká zmena v Británii nastať len s dvomi podmienkami. Prvou je mandát verejnosti, druhou je, že v Dolnej snemovni existuje fungujúca väčšina, ktorá tento mandát uplatní.

Za normálnych okolností sú parlamentné voľby mechanizmom, ktorý jednej strane umožní získať tak mandát verejnosti, ako aj väčšinu kresiel v parlamentnej komore. Dlhé roky tento systém fungoval veľmi dobre. Vo väčšine veľkých tém mali obe veľké strany opačné názory a voliči sa mohli rozhodnúť, čomu dajú prednosť. Voľby zaisťovali striedanie strán pri moci a dávali voličom možnosť zbaviť sa vlád, ktoré ich sklamali.

Členstvo v Európskej únii znamenalo novú výzvu. Rozdielne názory na vývoj EÚ a na postavenie Spojeného kráľovstva v nej sa už neprejavovali ani tak medzi stranami, ale v ich vnútri. Voliči zrazu stratili dobrý spôsob, ako vyjadriť svoje názory. Otázky suverenity či imigrácie neboli súčasťou rozumnej debaty, ale boli jednoducho potláčané. Nesúhlas s prisťahovalectvom bol zašpinený rasizmom z 50. a 60. rokov minulého storočia a politici sa preto tejto téme vyhýbali. Lenže to už prestalo byť možné, keď pre imigráciu občanov z nových východoeurópskych členských krajín Únie britská populácia výrazne narástla, čo vytvorilo tlak na verejné služby. Strana britskej nezávislosti UKIP využila možnosť prevziať túto tému a stala sa populárnejšou.

Kiež by našli jasný názor

Nakoniec politický establišment nevidel inú možnosť než vyhlásiť referendum o členstve v EÚ, ktoré vďaka podpore pre pokračovanie členstva zo strany väčšiny v oboch hlavných stranách i väčšiny expertov všetkých typov vyzeralo ako jasná vec. Lenže nakoniec sa ukázalo, že vytesňovanie spomínaných tém z verejnej debaty znamenalo len to, že si strany i experti zakrývali oči.

V júni 2015 Dolná snemovňa odsúhlasila konanie referenda neobyčajnou väčšinou 544 hlasov proti 35 hlasom škótskych nacionalistov, ktorí zjavne veria len referendám severne od škótsko-anglickej hranice, nie na juh od nej. Poslanci povedali voličom, že rozhodnutie je na nich. A voliči sa rozhodli odísť. Lenže v parlamente neexistovala