Denník N

Genetik Peter Križan: Konzervatívni radikáli sú pre cirkev nebezpečnejší ako liberálni kresťania

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Ďalším z autorov nedeľných nekázní je genetik Peter Križan. V rozhovore hovorí o vzťahu vedy a viery, ako chápe zázraky, čo preňho znamená otvorené kresťanstvo a prečo necháva biskupa Oroscha jeho osudu.

Ako sa to stalo, že ste kresťan?

Neviem. To je najťažšia otázka. Neriešim ju každý deň. Keď som sa dávnejšie ako mladý nad tým zamýšľal, tak som nevedel povedať, či je to vďaka tomu, že som bol za mladi tak intenzívne vtiahnutý do života katolíckej cirkvi, alebo je to napriek tomu. Sú chvíle, keď si myslím, že bez toho mladíckeho nadšenia a môjho vtedajšieho angažmán v cirkvi by som bol dnes ateistický vedec. Na druhej strane bolo veľakrát ťažké vydržať túto identitu. Človek má viac identít a tú kresťanskú v rámci katolíckej cirkvi bolo niekedy ťažko zniesť.

V čom?

Mladý, silný, zdravý mysliaci človek narazí na opakované hranice, cez ktoré nemá právo ísť. Nemá právo sa pýtať. Musí len poslúchať. A pritom na niektorých hraniciach, napríklad na hraniciach s vedou, je úplne jasné, že človek to môže aj neakceptovať. Model, ktorý cirkev predkladá ako poklad viery, je zložitý a ťažký. Ja to pripodobňujem k extrémne ťažkej a extrémne hladkej guli, ktorú je veľmi ťažké udržať. Väčšinou vyhrotenie prichádza zo strany úradnej cirkvi, nie zo strany veriaceho. Veriaci by si vedel vybrať, hľadať riešenia, ale úrad mu to predkladá v takejto verzii, a preto to mnohí ľudia pustia z rúk.

Vy sám seba teda považujete za katolíka?

Človek má viac identít. Keď sa ma niekto spýta na môj vzťah k náboženstvu alebo k viere, tak som kresťan. Ak sa ma v rámci toho pýtajú diferencovanejšie, tak vychádzam z rímskeho katolicizmu, ale nie je to tá najsilnejšia identita. Keby som si musel vybrať medzi kresťanom a katolíkom, tak si vyberiem kresťan.

Ako to myslíte? Nie je vám blízka žiadna kresťanská denominácia?

Keby som napríklad chcel prebrať namiesto tej katolíckej hladkej gule evanjelickú, tak narazím na ten istý problém. Takže hľadám nejaké aspekty, ktoré to vyvažujú, sú spoločné a môžem ich akceptovať „bez straty kytičky“.

Takže nie ste praktikujúci katolík.

Ja myslím, že som.

Čo to pre vás znamená?

Po prvé identitu. Že človek pristupuje k životu z nejakého apriórneho pohľadu. To znamená, že nie všetko, čo robím, a každá moja reakcia na život a na prostredie sa musí začínať podrobnou analýzou. Veľa vecí človek robí zdanlivo spontánne, ale pritom napríklad v mojom prípade sú to desiatky rokov naučených „pohybov“. Keď kresťanský chrám navštívia Japonci, tak v podstate nevedia, kde sú, a len cvakajú fotoaparátmi. Ale keď vojde do kresťanského chrámu pravoslávny, luterán alebo katolík, tak hneď vie, či vstúpil do správnych dverí.

Cítite sa doma v katolíckom kostole?

Momentálne mám s kostolmi problém, ktorý

Teraz najčítanejšie