Denník N

3236 zakázaných slov, ešte viac zničených životov. Ako Peking maže masaker na Tchien-an-men z pamäti

Muž a tank. Slávna fotografia amerického reportéra AP Jeffa Widenera.
Muž a tank. Slávna fotografia amerického reportéra AP Jeffa Widenera.

Ani 30 rokov po krvavom potlačení študentských protestov sa nevie, koľko ľudí nechal zabiť čínsky komunistický režim.

Wang Tan mal vtedy dvadsať rokov. V ruke drží mikrofón, za ním sedia davy ľudí a vzadu vidno Bránu nebeského pokoja s portrétom Mao Ce-tunga, cez ktorú sa vstupuje do Zakázaného mesta v Pekingu.

V tej chvíli, ktorú zachytil fotograf, Wang Tan vyzýva na pochod mestom. Je jedným zo študentských lídrov takzvanej 21-ky „most wanted“, najhľadanejších. Ešte chvíľu bude tento mladík s veľkými okuliarmi na slobode.

Šikana, ktorá sa nikdy nekončí

O pár dní nato sa na námestí odohrá obrovská masakra a aktivistov, čo volali po demokratických zmenách v Číne, masovo zatýkajú. Wanga odsúdia na štyri roky za kontrarevolučnú propagandu a podnecovanie nepokojov. Keď ho v roku 1993 prepustia na slobodu, režim ho šikanuje; o necelé dva roky ho znovu zatknú.

Wang na Námestí nebeského pokoja v roku 1989. Foto – TASR/AP

Preplnené Námestie nebeského pokoja v Pekingu. Študenti tam snívali o slobode. Foto – TASR/AP

O masakre sa v Číne nehovorí. Ani teraz, keď si svet pripomína jej 30. výročie, nie je známe, aký bol presný počet obetí.

Jeden z odhadov hovorí o 2700 mŕtvych, mohlo ich však byť omnoho viac. Tí, čo čelili represiám, sa nedočkali spravodlivosti.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie