Sedem pohľadov: Lašák, Nvotová a ďalší hovoria, čo je na Rusku dobré a zlé

O Rusku píšeme každý deň. Väčšinou o prezidentovi Vladimirovi Putinovi a jeho politike, ktorú označujeme za autoritársku. Opakujeme, že ruská propaganda zasahuje aj k nám, a odhaľujeme jej nebezpečné podoby.

Rusko je v posledných mesiacoch zaslúžene symbolom agresie, vojny a neúcty k demokracii. Rusko je krajinou, ktorá si ukrojila Krym a rozpútala vojnu na Ukrajine. Napriek tomu sa oplatí hľadať aj to, čo je na Rusku dobré. Opýtali sme sa ľudí, ktorí v Rusku žijú alebo žili, čo sa im tam páči. Čo považujú za najväčší problém dnešného Ruska a čo by sme sa mohli od nich naučiť?

Prečítajte si

Rusi nám už prepáč za rok 1968 povedali, teraz to berú späť

 

Karel Hirman: Rusi by nás mohli učiť húževnatosti

energetický analytik, v Rusku študoval na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia, pravidelne sa tam vracia

Na rozsiahlom území Ruska žijú desiatky národov a národností, ktoré často vyznávajú iné náboženstvá a uchovali si iné zvyky. Ak k tomu prirátam pomerne masívny prílev migrantov najmä z územia exsovietskej Strednej Ázie a už aj Číny, tak Rusko predstavuje skutočne pestrú mozaiku. Napriek tomu a napriek určitým výnimkám sa tam stále udržiava pomerne pokojné spolunažívanie.
Rusko však opakuje chyby svojej histórie. Selektívne zabúda alebo dokonca prekrúca časti svojich dejín a na uplatňovanie moci hlavne proti svojim občanom, ale aj susedom využíva rovnaké nástroje ako v minulosti.

Od obyčajných ľudí by sme si mohli vziať za príklad ich húževnatosť a vlastenectvo. Od Kremľa možno spôsob, akým vo svoj prospech využíva hlúposť, naivitu a slabosti svojich súperov.

 

Ján Lašák: Zlé sme si zobrali, s dobrým je problém

hokejista, dva a pol roka žil v Chabarovsku a v Moskve

Na dnešnom Rusku sa mi páči to, ako sa vyvíja. Rusko spred desiatich rokov bolo úplne iné, aké je teraz. Menia sa mestá, ich centrá, hotely sa zlepšili. Z hľadiska hokeja sa menia zimné štadióny. Rusi sú veľmi chladný národ, ale keď som ich spoznal bližšie, tak sú veľmi dobrí, hlavne ľudsky. Čím ďalej na východ, tým je to lepšie, ja som bol v Chabarovsku.

Naopak, najväčší problém je amaterizmus, ktorý tam vládne. V hokeji majú obrovské peniaze a 80 percent ľudí, čo robí hokej, sú amatéri, ktorí nemajú šajnu, ako sa to má robiť.

Všetko zlé sme si z Ruska zobrali, ale čo dobré by sme si mohli vziať, to je veľmi dobrá otázka. Nič mi nenapadá. Môžem však povedať, že v Chabarovsku bola úplne nová krásna poliklinika. Podobne aj v Moskve. Čiže príklady si môžeme brať z niektorých nemocníc. Ale podčiarkujem slovo niektorých.

V Rusku by som žiť nechcel. Ale to nie je otázka, či sa mi tam páči, alebo nie. Ja by som chcel žiť len na Slovensku, aj keď momentálne bývam v Česku. Rovnako by som nechcel žiť ani v Amerike.

 

Anastasia Sevastjanová: Sladkosti a odvážni ľudia

ruská blogerka a študentka, ktorá žije s rodičmi v Prievidzi, vlani maturovala v Moskve, kde sa narodila. Chystá sa študovať filmovú dokumentaristiku na VŠMU v Bratislave

To, čo sa mi najviac páči na Rusku, je niekedy aj jeho veľké negatívum.

Na jednom území žije množstvo národov a kultúr, vďaka čomu je práve kultúrou krajina veľmi bohatá. Nevýhoda je zas v tom, že tieto kultúry sú až príliš odlišné a niekedy nevedia spolupracovať a rešpektovať sa navzájom.

Milujem ruskú literatúru, hoci najmä tých, ktorí v Rusku nežili, ako Michaila Bulgakova a jeho Majstra a Margarétu či Lolitu od Vladimira Nabokova. Neviem si predstaviť, že by som sa už nemohla dostať k ruským sladkostiam, a rovnako by mi chýbala aj ruská hudba ako Diana Arbenina a skupina Leningrad. Arbeninu pre jej naozaj poetické a zmysluplné texty (čo ruskej hudbe veľmi chýba) a Leningrad jednoducho za to, že sú takí trafení, ako sú, a dokážu veľmi jednoducho vystihnúť naozaj zložitú skutočnosť.

Obdivujem odhodlaných ruských ľudí, ktorí sa aj v dnešnej situácii neboja povedať svoj názor.

V Rusku by som asi nedokázala žiť. Prečo? Lebo sa tam nedokážem cítiť doma. Nemám ruskú identitu, žilo by sa mi v Rusku ťažko, zvlášť keby väčšina mojich známych a kamarátov nesúhlasila s mojím názorom a pozerala by sa na mňa ako na nejakú čiernu ovcu. Nedokážem sa prispôsobiť Moskve, nedokážem strácať väčšinu svojho života v zápchach a permanentnom strese. Zvykla som si na Slovensko, zvykla som si na to, že na uliciach stretávam usmievavých ľudí, a v Rusku mi to chýba.

Nevedela by som sa preorientovať späť do plne ruskej mentality – a to je asi hlavný dôvod toho, že po týždni strávenom v mojom rodnom meste sa teraz chcem čo najskôr vrátiť.

 

Dorota Nvotová: Keby ste videli tie parky

hudobníčka a cestovateľka, v Moskve žije dva roky

Dva roky žijem v Moskve so svojím partnerom, ktorého do tamojšej pobočky premiestnila nadnárodná firma. Porodila som tam aj dieťa. Treba rozlišovať medzi Ruskom a jeho hlavným mestom, pretože sú to dva úplne iné svety. V Moskve sú všetci strašne zaneprázdnení, pozerajú pred seba alebo do smartfónov, prevláda veľmi neosobný prístup, sused so susedom sa nezdraví vo výťahu. Myslela som si, že takí sú všetci Rusi, ale keď som vytiahla päty z Moskvy, zistila som, že vôbec nie. Ten robotický pocit hneď opadol.

Keď som sa presťahovala do Nepálu, po týždni som poznala susedov, no v Rusku som si žiadnych priateľov nenašla. Najskôr som si myslela, že je to problém jazyka, ale ani jeho znalosť to nezmenila. Moskovčania sú zdržanliví k tým, ktorých dobre nepoznajú. Jediní Rusi, ktorých poznám, sú mužovi kolegovia. Sú zlatí, ale vždy, keď príde reč na Ukrajinu, podľa toho, či je na stole alkohol, debata buď zamrzne, alebo sa rozprúdi. Vidia to skrátka inak. Sú vygumovaní propagandou, to platí aj o alternatívnej mládeži, ktorá tvrdí, že keď bude treba, oblečie na seba uniformu a vyrazí do Donecka.

Veľmi sa mi páči, ako v Moskve vedia zmanažovať verejné priestory. Nehnuteľnosti sú drahé, ľudia sa tlačia v malých kvartíroch na okraji mesta a centrum je pre všetkých, tak aby si ho každý užil. Celé leto sú všetci v nádherných parkoch s množstvom aktivít. Pri 15 miliónoch ľudí v Moskve na jedného pripadá 27 metrov štvorcových zelene. Môžete byť vonku a stále máte čo robiť, bez toho, aby ste míňali peniaze. To by mali vidieť naši primátori.

Druhým pozitívnym príkladom sú reštaurácie. Sú dosť drahé, ale každá má iný interiér a nedostanete v nich zlé jedlo. Väčšina Moskovčanov sa najradšej stretáva v reštauráciách.

Po dvoch rokoch sa môj pobyt v Moskve končí. Okrem politiky mi najviac prekážalo počasie. Zima nie je ani taká krutá, ako dlhá. Zima mi však nevadí, som zvyknutá z Nepálu, ale tá tma sa nedá vydržať. O desiatej svitá, o tretej zapadá slnko. Medzitým nie je svetlo, skôr také mliekové šero. To je čistá depresia.

 

Luboš Dobrovský: V takom režime som už žil, nechcel by som si to zopakovať

disident, československý minister obrany, český veľvyslanec v Moskve v rokoch 1996 – 2000

Najviac na Rusku obdivujem, že napriek takmer teroristickému politickému režimu Vladimira Putina sa nepodarilo celkom zlikvidovať opozíciu.

Od niektorých ruských spisovateľov by sme sa mohli naučiť písať romány, od básnikov a poetiek písať básne a od divadelníkov robiť divadlo. Bohužiaľ, súčasný ruský režim robí všetko pre to, aby vynikajúce osobnosti čo možno najrýchlejšie zanikli a zbavili ich možnosti vystupovať na verejnosti.

Najväčší problém Ruska ani nie je v ňom samotnom, ale v okolitom demokratickom svete: to, že nebol na Putinovo správanie pripravený a teraz je voči jeho agresívnej politike bezbranný.

V Rusku by som žiť nechcel. V podobnom režime som žil viac ako polovicu svojho života. Predstaviť si to viem, ale nerád by som to znova prežíval.

 

Vladimír Suchodolinský: Hosť je svätý

vojenský pridelenec v Moskve v rokoch 2005 až 2009

Ľahšie sa mi hľadajú negatíva ako pozitíva života v Rusku. Vnímam ho teraz skôr z pohľadu jeho politického prejavu, a ak by som mal brať do úvahy len tieto veci, tak sa mi na ňom nepáči nič. Rusko sa uzatvára a mení sa v ňom fungovanie celej spoločnosti.

Začiatok tohto tisícročia bol najdemokratickejším v dejinách tejto krajiny. Na tých ľuďoch bola vidieť radosť, voľnosť, stratili sa tie čierne a sivé farby.

Teraz sa však krajina vracia späť do čias, keď sa Rusi báli a každý z nich myslel iba na seba a ako prežiť.

Na Rusoch sa mi však páči ich dobrosrdečnosť. Hosť je pre nich svätý. Dali ti srdce na dlani. Zažil som viackrát, že si sami požičali, aby mohli pohostiť. Za pozitívny považujem aj vzťah Rusov k národnej kultúre.

Najväčším problémom krajiny je, že v nej neurobili v podstate žiadne reformy. Rusko funguje na extenzívnom spôsobe rozvoja. Čím viac vyťažím, tým viac predám a môžem viac vraziť do infraštruktúry, sociálnych projektov, do zbrojárstva. Nevyužili šancu modernizovať krajinu.

V Moskve by som nedokázal žiť natrvalo. Je to príliš veľké mesto, plné smogu, a napríklad pojmy ako ochrana životného prostredia tam ľuďom v podstate nič nehovoria. Keď sme si v byte otvorili na pätnásť minút okno, na parapete sme mali mastný fľak. Podobné to bolo aj inde. Prídete na krásne miesto a nájdete tam odpadky. U nás sme sa posunuli o pár desiatok rokov dopredu ku kultúrnejšiemu svetu.

 

Miroslav Nagy: Učebné osnovy nemenia s každým ministrom

fyzik SAV, štyri roky pôsobí v Spojenom ústave jadrových výskumov v Dubne pri Moskve

Najväčším problémom Ruska je, že sa mu ako bumerang vracajú jeľcinovské plody divokej privatizácie, ktorá má za následok trvalý odlev finančného kapitálu z Ruska (stovky miliárd dolárov).

Tieto peniaze sa dajú len ťažko nahradiť, pretože ceny ropy sú na dlhodobom minime a nepomohol ani naivný pokus Vladimira Putina, ktorý vlastne týmto únikom udelil amnestiu, ak sa tieto peniaze vrátia späť do Ruska.

Pripomína mi to scénu z Formanovho filmu Hoří, má panenko, keď sa hosťom hasičského bálu podarilo rozkradnúť všetky ceny do tomboly.

Od Rusov by sme sa mohli naučiť najmä to, ako nezabúdať na svoju históriu. Veľká vlastenecká vojna je už predmetom viery.

Zrejme im rusofóbia v Európskej únii (a nielen tam) pripraví ešte celý rad problémov.
Boj s korupciou my ani Rusi zatiaľ nevyhrávame. Rusko je na rozdiel od nás bohatou krajinou, ktorú sa ešte nepodarilo celkom rozkradnúť.

Mohli by sme sa od nich učiť, ako majú organizované školstvo (najmä kvalitu učebníc). Nemenia učebné osnovy ani študijné programy podľa toho, kto sedí v kresle ministra vzdelávania a vedy.