Denník N

Nie som si istá, či rozumiem: ako Alexa, Cortana či Siri podľa UNESCO podporujú sexizmus

Foto – Adobe Stock
Foto – Adobe Stock

Odborníci navrhujú, aby sa produkty umelej inteligencie vyrábali tak, aby boli rodovo neutrálne a zbytočne sa „nepoľudšťovali“.

Ich služby využíva stále viac ľudí. Sú úslužné, efektívne a vždy k dispozícii. Vitajte vo svete virtuálnych asistentiek. V portfóliu ich má každá významnejšia IT firma. Upozornia vás na dohodnutú schôdzku aj vás na ňu navigujú tak, aby ste cestou stratili čo najmenej času, sledujú za vás, aký je stav vašej dodávky či zásielky, upozornia vás na zmeny letu, ktorý vám predtým spolu s hotelom rezervovali. Vedia robiť poznámky, odošlú za vás mail či esemesku. Ak si potrebujete do smartfónu stiahnuť novú aplikáciu, urobia aj to. Môžete s nimi komunikovať hlasom alebo tlačidlom.

Niektoré majú aj mená: Alexa, Siri či Cortana. Sú to ženské mená a prihovárajú sa ženskými hlasmi. A to je podľa správy UNESCO, ale aj odborníkov problém, pretože to posilňuje sexistické predsudky.

„Takáto asistentka nemá žiadnu slobodu činnosti a robí len to, čo jej nariadi používateľ. Rešpektuje príkazy a odpovedá na požiadavky bez ohľadu na nepríjemný tón či nevraživosť užívateľa. V mnohých komunitách to posilňuje rodové predsudky o tom, že ženy sú v podriadenom postavení a tolerujú nevraživé zaobchádzanie. Z toho potom vychádza ilúzia, že Siri (či iná asistentka) – počítačový kód, ktorý nemá city, znalosti a nie je ľudský – je vlastne heterosexuálna žena, ktorá je tolerantná a občas privoláva mužské sexuálne návrhy či dokonca obťažovanie. Celé je to vlastne projekcia prístupu ‚chlapci budú vždy chlapci‘ v digitálnej podobe,“ píše sa v správe UNESCO.

Odborníci, ktorí ju vypracúvali, si všimli, že keď používateľ napríklad Siri povedal, že je „štetka“, odpovedala mu:

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie