Denník N

Týždňový newsfilter: Fico je stratený, treba zohnať mobil na tých nových

Robert Fico. Foto N – Vladimír Šimíček
Robert Fico. Foto N – Vladimír Šimíček

Šlágrom povolebného týždňa bolo už tradičné povolebné Slovensko hľadá predsedu. Najväčšiu volebnú nespravodlivosť nevieme vyriešiť. Ku Kočnerovým tajomstvám sme sa dostali oveľa hlbšie, ako sme kedy čakali.

Správy vybral a skomentoval Konštantín Čikovský

1. Do Roberta Fica už nik rozumný neinvestuje

V zdravých pomeroch by sme celý minulý povolebný týždeň diskutovali o tom, čo chcú víťazi urobiť s práve získanou mocou.

Na Slovensku sa to nedeje, a nielen preto, že šlo o eurovoľby, ktorých slovenské výsledky nemenia priamo mocenské pomery na Slovensku.

Aj po voľbách sa vážne zaoberáme najmä Robertom Ficom, pretože aj jeho prispením sme zamotaní v choro nastavených pomeroch. Takých, kde je užitočné zaoberať sa tým, kde sa stratil hlavný porazený volieb, a či je horšie na tom jeho srdce, jeho sebaúcta alebo jeho schopnosť zachovať si triezvu myseľ.

Prežitý rituál. Robert Fico sa správa po prehratých voľbách rovnako, ako to robil doteraz vždy. Neukazuje sa, necháva sa hľadať, s opovrhnutím sleduje veštenie amatérskych aj profesionálnych ficológov.

Miesto prehry si užíva, ako všetci okolo dokazujú, že napokon najdôležitejšie aj tak je, ako sa k veci postaví on, akým kúzlom zmení prehru na výhru a koho iného za to potrestá.

V šiestom pokračovaní tohto postupu je iné v prvom rade to, že tentoraz Robert Fico svoje stratenie sa plánoval a liečbu/regeneračný pobyt mal naplánovaný už pred voľbami. Najbližší straníci o tom vedeli, hoci ani doteraz možno presne nevedia, ktorú krajinu si na to vybral.

Ak by všetko fungovalo tak ako doteraz po každej porážke od prezidentských volieb v roku 2014, pár dní mimo by Ficovi pomohlo dostať sa do formy. Hlavne by sa však vzývaním jeho návratu znova dokázala jeho nenahraditeľnosť.

Vzrušenie, ktoré minulý týždeň prišlo po zverejnení listov pár okresných a krajských organizácií, je tu vďaka podozreniu, že tentoraz ten rituál využitia prehry na posilnenie vlastnej moci už nemusí stačiť.

1. Robert Fico už nie je premiér. Ak ste straník, po roku vám muselo dôjsť, že ak by ste sa mu aj so svojou prosbou náhodou dovolali, aj tak už v podstate nevie nič poriadne vybaviť.

Ak vnímate politiku ako prostriedok na získanie vlastného prospechu, je vám už takýto Robert Fico neužitočný.

2. Robert Fico už ani nepripomína geniálneho stratéga, ktorý sa napokon vždy vráti, vyhrá voľby, verných odmení a odpadlíkom to zráta.

Robert Fico 2019 skôr vyzerá ako ten chlapík, čo zostáva v bare dávno po záverečnej, čašníčke bľaboce, čo on niekedy bol, a viete, že ráno bude mať problémy najmä sám so sebou.

Ak vnímate politiku ako prostriedok na získanie vlastného prospechu, ani takýto Robert Fico vám nemôže byť už nikdy nijako užitočný.

Preto sa začína nový pohyb. Na pozadí hlavnej debaty o tom, či má Peter Pellegrini aspoň teoretickú možnosť stať sa predsedom Smeru, sa preto skrýva veľký pohyb tisícok figúr a figúrok, ktoré sú od modelu moci Smeru závislé.

Kladú si otázku, či za premiéra Sulíka, Kisku, Trubana či Beblavého im doma nezazvonia policajti,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Newsfilter

Podcast Denníka N

Teraz najčítanejšie