Denník N

Únava z dejín?

Busta zakladateľa ÚPN Jána Langoša. Foto - TASR
Busta zakladateľa ÚPN Jána Langoša. Foto – TASR

Personálne zloženie i smerovanie výskumu ústavov na skúmanie totalitných režimov sa dostali pod kuratelu politických strán a hnutí.

Autor je historik

Sprievodným znakom dôležitých, ale aj okrajových spoločensko-politických turbulencií, ktoré so sebou prinášajú závažné zmeny, neraz aj ozbrojené konflikty, je účelové argumentovanie s historickými faktmi, „zákonitosťami“ a „poučeniami“. Neplatí to iba pre národno-obrodenecké romantizujúce prístupy v 19. storočí alebo pragmatické účelové interpretácie dejín v 20. storočí.

Spomínaný fenomén totiž dnes prežíva renesanciu zväčša v intolerantnej až agresívnej podobe. Vari najlepšie to vidno v postojoch voči myšlienke európskej jednoty, v polemikách o zmysle Európskej únie, o jej pretvorení, reformovaní či dokonca zrušení. Prívrženci i odporcovia Únie využívajú a zneužívajú argumenty, respektíve pseudoargumenty, ktoré im ponúkajú dejepisci i publicisti – bez ohľadu na svoju rozdielnu názorovú orientáciu.

S trochou preháňania možno konštatovať, že jednotlivé štáty, národy a národnosti alebo skupiny obyvateľstva i jednotlivci sú „chorí historizmom“. Politika v dejinách vždy hľadá zdôvodnenia pre svoju ideológiu, praktické činy, neraz i zločiny. Každé politické hnutie, strana, sociálna, nacionálna či náboženská skupina, ktoré sa usilujú o moc alebo sa na nej už podieľajú, sa obracajú k dejinám, aby si z nich selektívne vyberali udalosti, respektíve osobnosti.

Buď si ich chcú

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie