Denník N

Odomknuté – Krajinná architektka Hudeková: Bratislava nebude ako Stredomorie, vtrhnú sem extrémy

ilustrácia – Adobe Stock
ilustrácia – Adobe Stock

Na tento rozhovor som sa priviezol autom a urobil som chybu, moje auto v ten deň vypustilo 2,8 kilogramu emisií oxidu uhličitého, prešiel som ním 24 kilometrov (emisie vášho auta si vypočítate tu). Aj Zuzana Hudeková neskôr počas rozhovoru priznala, že v ten upršaný deň dorazila do práce autom, hoci inak jazdí na bicykli. Hovorí, že v meste by sme na autá mali radšej zabudnúť. V rozhovore rozpráva aj o tom:

  • ako pripraviť mestá a sídliská na klimatickú krízu a ktoré časti Bratislavy zasiahne najviac;
  • ako veľké stavby ohrozujú podzemné vody a ako mesto zmení štvrť vysokých veží;
  • a radí, čo zmeniť pri nákupoch, ako chladiť bez klimatizácie a ako aj v bytovke zachytiť dažďovú vodu či znovu využiť vodu zo sprchy.

Ako sa zmení Bratislava do 20 – 30 rokov, ak neurobíme nič zásadné?

Keď som pred piatimi rokmi videla prvýkrát prezentáciu klimatológa Jozefa Pecha, došlo mi, že by sme z toho mali byť poriadne vystresovaní. A odvtedy sa to pre nás stále len zhoršuje. Podobne by sme mali spozornieť, keď na nás teraz apeluje Greta Thunbergová. Je to naozaj zlé.

Ako zlé? Aká bude Bratislava?

Letá budú extrémne horúce a suché. Doteraz sme mali v lete okolo 15 extrémnych dní. Vlani sme už mali 21 extrémnych dní a to ešte za sebou, nemáte ani chvíľu na vydýchnutie. Scenáre ukazujú 30 až 50 dní – počas celého leta cez deň nad 35 stupňov a v noci teplota neklesne pod 25 °C. Do toho by malo byť sucho. Vegetácia, ktorá by nám mala v mestách pomáhať utvárať mikroklímu, bude sama bojovať o prežitie.

Čo sa stane, keď stromy v meste budú bojovať o prežitie?

Hovorí sa, že niet dokonalejšej klimatizačnej jednotky ako sú stromy, ochladzujú aktívne aj pasívne. Aktívne tak, že pri fotosyntéze a dýchaní spotrebúvajú teplo. Pokiaľ však nemajú vodu, trpia suchom, strom uzavrie všetky prieduchy, spomalí či zastaví procesy a chladenie je iba pasívne – vytvára teda tieň.

Čo ešte môžeme v budúcnosti očakávať na Slovensku?

Teplota nám stúpa globálne. Od počiatku meraní na konci 19. storočia zhruba o stupeň a pol. Scenáre sú odlišné, ale veľmi reálny sa ukazuje ten, ktorý hovorí o priemernom ročnom oteplení o štyri až šesť stupňov do konca storočia. Ak by sa zdalo, že nám bude len teplejšie, tak to má omnoho výraznejšie dôsledky. Znamenalo by to rozvrat všetkých ekosystémov. Môže byť problém s vodou.

Aj v Bratislave?

Bratislava má veľké šťastie, že je mestom na Dunaji. Dunajské vody sa filtrujú cez štrky a výborne zásobujú podzemné vody. Mohli by sme dokonca zásobovať časti Slovenska, kde by tento problém mohol nastať. S niektorými zdrojmi však hazardujeme. Napríklad pri vodnom zdroji Hamuliakovo v územnom pláne uprednostnili výstavbu desiatok domov. V Pečnianskom lese ide zasa o pozemky. Aj pri výstavbe obchvatu tak ťažia štrky, že ohrozujú podzemné vody. Musíme myslieť na to, že pitná voda bude zásadná.

Zuzana Hudeková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Ako sa ešte zmení klíma v Bratislave?

Oteplenie spôsobí aj inú cirkuláciu vzduchu. Nastáva veľmi nevyrovnané obdobie. V správach o počasí v Rakúsku som v jeden deň počula, že na jednom konci krajiny sú štyri stupne a na inom takmer tridsať. Rýchle vpády a presuny tlakových útvarov budú spôsobovať veľké rozdiely. Aj keď sa otepľuje, neznamená to, že budeme mať podnebie ako v Stredomorí. Pripravme sa na vpády chladného vzduchu, víchrice, návaly snehu, silné dažde, hlavne v lete sa extrémne zrážky po vysušenej pôde len skĺznu. Doteraz sme dažďovú vodu odkanalizovali, takže vodu odvádzame preč. V  kanalizačnej sieti sa zmieša odpadová voda s dažďovou a sieť to nemusí zvládať. Z globálneho pohľadu sa isté časti našej Zeme stanú neobývateľnými a pohnú sa masy odtiaľ, kde sa ľudia neuživia alebo nemajú pitnú vodu.

Ako sa môže teplota na Slovensku posunúť na úroveň Grécka či Turecka
(zdroj – Jozef Pecho: Dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k sídelnému prostrediu)

Ako vieme klimatickú zmenu pribrzdiť na úrovni miest?

Príčinou zmeny klímy sú emisie skleníkových plynov, v mestách to je najmä oxid uhličitý, na vidieku je to aj metán z poľnohospodárstva. Okrem dopravy a výroby energií je oxid uhličitý produktom veľkých priemyselných prevádzok. Veľmi dôležitý je aj sektor budov, ktorý tvorí asi 40 percent emisií CO2.

Ako je možné, že taký veľký podiel tvoria budovy?

Potrebujeme ich vykúriť, niekedy aj chladiť, potrebujeme teplú vodu. Všetko, čo potrebuje energiu, sa dá prepočítať na CO2.

Čo najzásadnejšie vieme urobiť, aby sme to pribrzdili? Máme menej jazdiť autami a prestavať budovy na energeticky pasívne?

Pri budovách európske pravidlá nariaďujú od roku 2020 novostavby v pasívnom štandarde. To je veľká výzva pre Slovensko.

Keby sme to previedli na konkrétneho človeka, čo mám urobiť? Mám menej jazdiť autom?

Autom nemáte jazdiť vôbec. Iba s MHD, bicyklom, chodiť peši.

Ako mám ešte zmeniť svoje správanie?

Všetko, čo si kúpite v obchode, má nejakú uhlíkovú stopu. Výraznú, keď si kúpite napríklad sušené slivky z Peru, čo sa stalo aj mne, keď som si nedávala pozor. Mali by ste si dávať pozor na kozmetiku. A aj na to, koľko a akých odpadov produkujete. Odpad buď spaľujú, alebo skládkujú a tam zasa vzniká metán.

Bratislava väčšinu odpadu spaľuje. To je dobré, alebo zlé?

Ideálny odpad je žiaden odpad. A potom už musíme z nárokov zľavovať. Spaľovanie je rozhodne lepšie ako skládkovanie.

Keď ste spomenuli slivky z Peru: nekupujete si nič, čo prišlo spoza oceánu?

Mám zásady, hoci sa snažím nebyť ich otrokom. No napríklad káva je určite zaoceánska, no kupujem si ju fair trade. Podporím niekoho konkrétneho, kto tú kávu vyprodukoval a ešte si aj viem zistiť, koho konkrétne. Čítala som napríklad o Parížanoch, ktorí nechcú kupovať potraviny z miest vzdialenejších ako je Veľký Paríž. Nedajú si už ani čokoládu. Toaletný papier kupujem iba stopercentne recyklovaný – a nie je ho v obchodoch veľa. Všetko sa dá zorganizovať, ľudia sú však pohodlní, ale nemusí to tak byť.

Vráťme sa k radám: môžem si dať domov klimatizáciu?

Určite nie. Musíme sa ochladzovať, ale klimatizačná jednotka musí niekam to teplo odovzdať, takže otepľuje vzduch vonku. Je to ďalšia spotreba energie. Stále iba produkujeme a napriek všetkým medzinárodným dohodám sa rast emisií CO2 nezastavil. Podľa posledných štúdií máme tak 12 až 15 rokov na zvrátenie tohto trendu a zníženie emisií.

Čo by sa stalo, keby sme ich znížili podľa tohto odporúčania? Planéta by sa prestala otepľovať?

Nie. Podarilo by sa nám to stabilizovať, aby sa neoteplilo o viac ako o dva stupne. To je hranica, za ktorou sa začínajú veľké zmeny a rozpad ekosystémov. Veľké nádeje sa vkladali do Parížskej dohody, dohovoru OSN o zmene klímy z roku 2015. Krajiny sveta sa zaviazali, že urobia všetko pre to, aby sa svet neoteplil viac ako o 1,5 až 2 stupne. Po nástupe „k moci“ síce americký prezident Donald Trump dohodu odmietol, ale aj tak sa celosvetovo dosah dohody neprejavil. Sú však americké mestá, ktoré sú svetovými lídrami v udržateľnosti.

Ktoré svetové mestá to robia dobre?

Určite to je Kodaň. Do roku 2050 chce byť uhlíkovo neutrálna. Zasiahne to všetky oblasti mestského života. Cestou je menšia výroba energie a využitie obnoviteľných zdrojov. V popredí sú škandinávske mestá, Amsterdam, Nemecko prechádza na zelenú energetiku.

Čo tieto mestá urobia s autami?

Rázne podporujú hromadnú dopravu, bicyklovanie, zavádzajú nízkoemisné zóny, kam nepustia autá.

A čo robia americké mestá?

V Amerike sú inšpiratívne Santa Monica, Chicago a iné. Chicago má akčné plány pre obnoviteľné zdroje, zelené plochy, granty pre obyvateľov. Aj my v Karlovej Vsi máme síce dosah na kosenie či verejné budovy, veľmi malý dosah však máme na to, ako sa správajú obyvatelia.

Čiže v Chicagu napríklad ľudí motivujú, aby si robili zelené strechy?

Áno. Majú systém takzvaných green building permits (zelené stavebné povolenia). Keď žiadateľ splní nadštandardné podmienky, ako sú zelené strechy, podpora bicyklovej dopravy, podporí hniezdenie vtákov, dostane stavebné povolenie v zrýchlenom termíne a to sa investorom veľmi opláca. Mohli si dať preto plán rozšíriť počet zelených striech.

Podobný zámer na rýchlejšie stavebné povolenia je aj v Pláne Bratislava Matúša Valla. To ste tam dali vy?

Myslím si, že áno.

Bude sa to teda diať aj v Bratislave?

Plán Bratislava je víziou pre mesto, viacero pozitívnych príkladov je pozbieraných zo zahraničných miest. Zatiaľ to neumožňujú celoslovenské zákony. Do noviel stavebného zákona sa opakovane snažím dostať, aby si samosprávy mohli samy upraviť podmienky stavebných konaní. Takéto zelené opatrenia sú stále na báze dobrovoľnosti investora. Pravidlá, aké poznáme z Viedne – že napríklad všetky nové strechy nad istú plochu musia byť zelené – na Slovensku zatiaľ nie sú možné.

Je v Bratislave nejaká časť, kde by ste pre klimatické zmeny nechceli bývať?

Bratislava má šťastnú polohu a s hradným kopcom, Malými Karpatmi, Dunajom a lužnými lesmi – je fascinujúca. V častiach, ktoré sú ďalej od tohto lesného masívu, na nížine, odprírodnené, je to horšie. Hovorím o južnejších častiach mesta, ako sú Vrakuňa a Podunajské Biskupice, aj v súvislosti s možným zamorením podzemných vôd z bývalého Apolla. Tieto časti mesta sa môžu silno prehrievať. K tomu, samozrejme, všetky dopravné uzly so znečistením z dopravy a vysokou prašnosťou. Bratislava má šťastie aj na prúdenie vzduchu, celkom dobre sa prevetráva. Ale vysoká prašnosť je tu aj tak a Slovensko dostalo aj napomenutie Európskej komisie.

Aké napomenutie?

Európska komisia vedie voči Slovensku infringement pre neplnenie smernice o kvalite ovzdušia.

Teplotné rozdiely v Bratislave
(zdroj – Jozef Pecho: Dôsledky zmeny klímy vo vzťahu k sídelnému prostrediu)

Ako môžeme využiť Karpaty a Dunaj na to, aby sme sa pripravili na zmenu klímy?

Mali by sme nechať prírode trochu voľnú ruku. Veľké výruby sú čistou katastrofou. Lesy by sme mali nechať čo najviac na rekreáciu a nie na „produkciu dreva“. Mali by sme lepšie chrániť vody. Veľké stavby nedostatočne zohľadňujú podzemné prúdenie vôd. Garáž hlboká niekoľko podlaží do zeme zamedzuje prúdeniu podzemnej vody.

Čiže garáž sa stáva takou podzemnou hrádzou?

Áno. Pri stavbách na brehu Dunaja, ako je Eurovea 2, to nezohľadňujú dostatočne.

Keby ste mohli urobiť jedno či dve radikálne opatrenia v Bratislave, čo by ste urobili? Keby ste mali všetky peniaze mesta a všetky právomoci.

Niekedy je lepšie nerobiť nič. Na chvíľu by som zastavila všetku investičnú výstavbu. Dnes ešte nedostatočne doceňujeme vplyv stavieb. Nechcem, aby to vyznelo, že som proti pokroku. No stavebný boom predbieha to, čo nás čaká a nemáme to ešte dobre premyslené.

To hovoríte o súkromných pozemkoch a súkromných investoroch.

Dali ste mi voľnú ruku.

Áno, tak to skúsme zreálniť. Nie je možné stavebné projekty zastaviť a dodatočne meniť povolenia. Skúste povedať, ako sa zmení z pohľadu klímy oblasť okolo Mlynských nív po tom, čo tam dokončia veľké projekty – autobusová stanica, veže podľa Zahy Hadid, pokračovanie Eurovey, a množstvo kancelárskych budov.

Neviem si predstaviť, že by sa obyvatelia tej štvrte dobrovoľne vzdali jazdy autami. Taká je napríklad nová štvrť v Štokholme, kam sa ľudia sťahujú bez áut, asi len každý piaty byt môže mať auto.

Tam budú podzemné garáže.

Áno, ale musíte sa tam aj nejako dostať. To je prvá vec, ktorá mi pri tej novej štvrti napadá. Či sa nemôžeme na chvíľu zamyslieť. Dnes používané koeficienty zastavanosti a zelene nie úplne vyjadrujú to, čo tam potrebujeme. Jednoducho povedané: prostredie by sme nemali výstavbou zhoršiť.

Oblasť Mlynských nív bude horšia ako predtým?

Je tam veľa neznámych. Neviem, ako zohľadnili prúdenie podzemných vôd a ako sa to prejaví v inej časti Bratislavy, kam už podzemná voda nebude prúdiť. Bude to mať dosah na vzdušné prúdenie. Mali by sme sa snažiť držať mesto kompaktné, nie je vhodné rozširovanie do šírky. Z toho pohľadu to je dobré a Bratislave to dáva pečať moderného veľkomesta. Stále však vidím veľký problém v tom, že sme orientovaní len na individuálnu dopravu.

Pred pár rokmi ste mali na starosti adaptáciu na klimatickú zmenu v celej Bratislave, teraz to robíte v Karlovej Vsi. Urobili ste napríklad interaktívnu mapu, do ktorej vám ľudia hlásili miesta, kde je problém pri dažďoch, kde je zlý vzduch a kde sa drží veľa snehu. Čo ešte v Karlovej Vsi robíte?

Momentálne dva väčšie projekty, pričom ten druhý je desaťnásobne väčší ako ten prvý. Voláme to Odolné sídliská. Pilotne chceme zrekonštruovať najväčšiu školu Alexandra Dubčeka a škôlku na Kolískovej tak, aby boli energeticky pasívne.

Ako zmeníte tú školu? Bude zachytávať dažďovú vodu, inak kúriť?

Povedali ste to veľmi zjednodušene. Mala by byť takmer pasívna, momentálne stále súťažíme výber projektantov. Budova by mala ukázať, ako byť maximálne energeticky úsporný, čiže znížiť emisie CO2 na minimum, ale aj šetriť ďalšie zdroje, napríklad pitnú vodu, ktorú používame na splachovanie. Splachovať by sa malo zo zrážkovej vody. Mali by tam byť zelené strechy aspoň v časti, tie ochladzujú interiér, taktiež by tam mali byť zelené steny, ktoré pôsobia pozitívne.

Aké zelené steny?

Máme tri typy vegetačných fasád, od popínavých brečtanov a paviničov cez konštrukcie až po osobitné systémy, ktoré sú aj zavlažované a je možné v nich aj pestovať plodiny. Chceme tu odskúšať ich kombináciu.

Ako chcete znížiť emisie CO2, budú tam inak kúriť?

Škola je pripojená na Bratislavskú teplárenskú. Aby sme si to vyskúšali, nemala by byť ani pripojená na tento centrálny zdroj tepla, čo však nebude v plnej miere možné. No budú tam aj fotovoltaické panely a fotovoaltikou sa bude ohrievať aj voda. Chceme tam tiež zaviesť vetracie jednotky.

Ako to funguje?

Dokonale zaizolované budovy môžu mať problém s vetraním, v škole by tak mohla rýchlo stúpať hladina CO2, už po druhej vyučovacej hodine je zväčša problém dostatočne vyvetrať triedy. Vetracia jednotka nie je ako klimatizácia, pretože tá len ochladzuje vzduch. Vetracia jednotka nasáva vzduch a odsaje ten vydýchaný. Dobre to funguje aj v zime, odsatý vzduch odovzdá teplotu nasatému chladnému vzduchu a tak čerstvý vzduch do triedy nepúšťate studený, ale zohriaty. V škole chceme vzduch nasávať z dvoch átrií, tam vysadíme rastliny. Chceme mať popínavé fasády, nejaký vodný prvok na zvlhčovanie, bude tam niečo ako malá rajská záhrada. A dôležité je tiež vonkajšie tienenie okien. Ak máte dobre zaizolovaný dom a máte vonkajšie tienenie a vetranie, ste schopní udržať teplotu aj v lete bez klimatizovania.

Necháte v škole plastové okná?

Plastové okná boli vymenené relatívne nedávno a nie sú vyhovujúce, ale nad tým stojí širší koncept – nemôžeme ešte funkčné výrobky vymieňať za lepšie, necháme ich dožiť, lebo nie sú opotrebované.

V rámci projektu Odolné sídliská ste zmapovali sídlisko Dlhé diely a ako tam odteká voda, keď sú prívalové dažde. Mapa vyzerá ako jedna veľká rieka s mnohými prítokmi. Čo ste dosiahli tým zmapovaním?

Je to asi prvýkrát na Slovensku, čo sme sa pokúsili pozrieť na takýto prívalový dážď metodicko-odborne. Minulý rok v Bratislave takto spŕchlo v júni a v septembri a mali sme z toho celkom vážny problém. Bola som práve na Panenskej a musela som sa tam vyzuť, po ulici sa valila rieka. Vyrastala som na vedľajšej Zochovej a viem, že aj v minulosti sa tam voda valila z viníc nad Palisádami. Vieme, že voda sa valí, len presne dopredu nevieme, kadiaľ. Model pre Dlhé diely nám umožní robiť efektívne opatrenia a vodu zadržať. Vytipovali sme si plochy, kde by sa dali robiť dažďové záhrady alebo terénne modelácie na spomalenie a vsakovanie vody. A vodu potom budeme môcť používať na polievanie alebo splachovanie.

Mapa: Kadiaľ tečie voda pri návalových dažďoch na Dlhých dieloch

Ako môže vodu zachytiť niekto, kto žije v bytovke s ďalšími päťdesiatimi obyvateľmi?

Napríklad v staršej zástavbe ako je v Krasňanoch alebo na bytových domoch okolo Riazanskej je ešte dažďová voda z domu odvádzaná vonkajšími zvodmi. Tam je možné umiestniť aj jednoduchý sud na zachytávanie vody, ktorý má kohútik na polievanie, alebo túto vodu umiestniť do podzemného zásobníka. Inde to nie je také jednoduché, lebo dažďová voda sa často už v rámci domu spája s odpadovou vodou a je potrebné pristúpiť k náročnejším stavebným úpravám.

V Pláne Bratislava sa píše aj o splachovaní sivou vodou. To je aká voda?

Použitá, zo spŕch, aj s tou je možné urobiť veľa. Len ju treba technicky oddeliť od iných odpadových vôd v dome. Dá sa to urobiť, keď raz za čas musíte meniť rozvody v dome, vyčleniť rozvody pre zrážkovú aj sivú vodu.

Ako ešte môže vodu zachytávať mesto?

Treba na to myslieť pri výmene povrchov chodníkov alebo verejných priestranstiev. Keby sme tam len stále nedávali asfalt, postupovali by sme. Tak za 15 až 20 rokov musíte obnoviť každý povrch.

Keď teraz pred komunálnymi voľbami veľa asfaltovali, dávali moderné povrchy?

Neviem, že by to niekto zohľadňoval, robili to narýchlo a nekvalitne. Aj pri chodníkoch je dôležité spádovanie. Často je nelogicky medzi trávnikom a chodníkom obrubník, ktorý je vyšší a zastaví vodu. Všetky spevnené časti by mali byť vyspádované do zelene, kde by voda mohla vsiaknuť a priniesla by úžitok.

Zjavne nie sú.

Kdekoľvek sa pozerám, nie sú. Voda potom stojí, v zime zamŕza, rozmŕza a spôsobuje škody. V roku 2016 robili nový asfalt na nábreží a dosť ma to rozčarovalo, dali tam čierny asfalt. Materiálov je omnoho viac, napríklad v Chicagu menili asfalt na biely vodopriepustný betón. Vďaka bielej farbe sa to menej prehrieva.

Kedy začnete u vás v Karlovke s bielymi chodníkmi a s vodopriepustným betónom?

Zatiaľ máme spracovaný iba materiál, aké vôbec existujú povrchy. Musí to prejsť oddeleniami radnice, a musia si to všetci osvojiť. Problém je niekedy aj vo verejnom obstarávaní, keď rozhoduje cena a nie dlhodobé dôsledky. Takže aj tu ešte máme pred sebou cestu.

Zuzana Hudeková. Foto N – Tomáš Benedikovič

Zuzana Hudeková (53)

Krajinná architektka a urbanistka, je expertkou v oblasti zelenej infraštruktúry v mestách. Od roku 2013 do roku 2016 pôsobila na bratislavskom magistráte, kde spolupripravovala adaptačnú stratégiu na klimatickú zmenu. Teraz pôsobí na miestnom úrade v Karlovej Vsi, kde pracuje na projekte Odolné sídliská, ktorý má pripraviť mesto na zmenu klímy. Je spoluautorkou kapitoly o životnom prostredí v Pláne Bratislava primátora Matúša Valla.

Tento bol odomknutý v rámci Covering Climate Now, celosvetovej spolupráce viac ako 250 médií zameranej na zlepšenie informovania o klimatickej kríze.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Bratislava

Klimatická kríza

Rozhovory

Bývanie a záhrada, Slovensko

Teraz najčítanejšie