Denník N

Volebný expert Kerekes vysvetlí záhady volebného systému všetkým, ktorí majú nejasnosti

Daniel Kerekes. Foto N - Vladimír Šimíček
Daniel Kerekes. Foto N – Vladimír Šimíček

Načo máme 5-percentné kvórum? Ako sa vlastne prepočítavajú hlasy na mandáty? Ako vznikol problém s brexitovým mandátom a čo by urobil s parlamentom Kiskov nápad na volebnú reformu?

Daniel Kerekes (27) je doktorandom na katedre politológie brnianskej Masarykovej univerzity a konzultantom v spoločnosti Restartup. Venuje sa analýze volebných výsledkov a volebných systémov, dopredu upozorňoval na problém s brexitovým mandátom.

Eurovoľby priniesli prekvapenie: KDH, ktoré získalo viac hlasov, má – aj keď len dočasne – menej mandátov ako SaS, ktorú volilo menej ľudí. Je to úplne uletená vec alebo sa to môže stať aj v iných volebných systémoch s inými spôsobmi prepočítavania mandátov?

Môže sa to stať. Bolestivým príkladom, ktorý je k nám najbližšie, je český volebný systém, ktorý pracuje s volebnými obvodmi rôznych veľkostí. Tam sa podobné situácie môžu stávať častejšie. Podobná rovnica, teda „mám viac hlasov ako niekto iný, no dostanem menej mandátov“, je zväčša výsledkom komplikovanejších volebných systémov. My sme si náš systém tak trochu skomplikovali sami, lebo sme dočasne potrebovali vyriešiť problém s jedným visiacim mandátom do brexitu.

Ukážme si, čo sa deje v Česku. Na rozdiel od nás, kde máme jeden volebný obvod, sa vo voľbách v Česku volí v štrnástich obvodoch, ktoré kopírujú kraje. Strany teda odovzdávajú 14 rôznych kandidátok, jednu pre každý z týchto obvodov. V čom je problém? Že niektoré sú menšie a niektoré väčšie?

Áno. V menších obvodoch sa rozdeľujú jednotky mandátov, vo väčších desiatky. Dostupnosť k mandátom je teda rozdielna. Vo veľkom obvode, napríklad pražskom, aj strana, ktorá v Prahe získa len tri percentá hlasov, môže získať mandát, ak teda celonárodne prekročila 5-percentné kvórum. V malých volebných obvodoch, kde sa rozdeľuje malý počet mandátov – v Česku sa v najmenšom obvode rozdeľuje len šesť poslaneckých mandátov – je bežné, že ani strana so siedmimi percentami hlasov, ktoré dostala v tomto obvode, mandát nezíska. Lebo si tých šesť rozdelia silnejšie strany.

A čo to spôsobuje na celonárodnej úrovni?

V princípe niečo podobné, ako sa stalo na Slovensku, teda že strany môžu mať podobný počet hlasov, ale rozdielny počet mandátov, v závislosti od toho, v ktorom obvode boli silnejšie. Najvýraznejší príklad bol vo voľbách do Poslaneckej snemovne v roku 2006. Kým českí ľudovci dostali za 7,22 percenta hlasov až 13 mandátov, Zelení, ktorých volilo 6,29 percenta voličov, získali len

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Európska únia

Rozhovory

Teraz najčítanejšie