Denník N

A teraz tu chýba on

V posledných rokoch sa Romek Hanzlík presadil aj ako fotograf, je dvojnásobným laureátom Czech Press Photo. Foto - archív R. H.
V posledných rokoch sa Romek Hanzlík presadil aj ako fotograf, je dvojnásobným laureátom Czech Press Photo. Foto – archív R. H.

Romek Hanzlík bol kľúčovou osobnosťou českej alternatívnej hudobnej scény. Zomrel vo veku 57 rokov.

Tá pražská adresa vyzerala na prvý pohľad veľmi jednoducho, Jindřišská 5, rožný dom tejto známej ulice a ešte známejšieho Václaváka. No trafiť v chodbách činžiaka do tej správnej brány vedúcej k schodisku s hrmotným výťahom zabralo trochu času, a rovnako potom nájsť až na tom najvyššom poschodí veľké dvere s hľadanými menovkami Revolver Revue a Unijazz. Dve bašty undergroundu či alternatívy, proste kvalitnej kultúry, tu sídlili v skromných priestoroch a vo vzácnej zhode dve desaťročia. (Nedávno sa odtiaľ museli vysťahovať, no to už je iný príbeh.)

Často som sa pri návšteve Prahy zastavil v redakcii „revolverky“ a ťažko sa pritom odolávalo sadnúť si na chvíľu do vedľajšej kaviarne a čitárne Unijazzu. Mihali sa tam povedomé tváre a jedna z nich určite občas patrila aj Romekovi Hanzlíkovi, aj keď som vtedy nevedel, ktorá to je. On tam bol doma, teda aj tam ako člen kultúrneho spolku Unijazz organizoval hudobné festivaly, no bol „doma“ aj všelikde inde.

Škála aktivít Romeka Hanzlíka, ktorý počas víkendu zomrel vo veku 57 rokov, bola totiž nadmieru široká. Začínal ako hudobník v teplickej pankovej kapele FPB a v rokoch 1985 až 1996 bol členom skupiny Už jsme doma, s ktorou prešiel kus sveta vrátane Spojených štátov (zápisky z tohto turné vydal v nezohnateľnej knihe Amerika, Američka aneb Kde jsou doma Už jsme doma), a koncom osemdesiatych rokov, ešte pred pádom komunizmu, nemohol chýbať ani na legendárnom bratislavskom Čertovom kole.

To bolo moje ďalšie stretnutie s Romekom, hoci, pravdupovediac, vtedy som ho špeciálne asi nevnímal, proste hral v kapele, ktorá sa nám tak páčila. Ten skutočný kontakt nastal až neskôr, keď zanechal muzicírovanie a založil si agentúru Alternative Music Production. Organizoval festivaly Eurotrialog Mikulov, Czech Music on the Road, Boskovice či Slet bubeníků, stal sa manažérom kapiel The Plastic People of the Universe, Garáž, Jablkoň, Dunaj, Už jsme doma či Psí vojáci. Vyvážal ich aj za hranice a do Česka, naopak, dotiahol aj také hviezdy, akými boli rokenroloví veteráni Little Richard či Jerry Lee Lewis.

Bolo veľmi príjemné komunikovať s Romekom, či už išlo o niektoré z jeho podujatí, alebo naposledy o dohováranie interview s Filipom Topolom. A keď tento líder kapely Psí vojáci predčasne zomrel, Romek Hanzlík inicioval vznik životopisného dokumentu Takovej barevnej vocas letící kométy, bol jeho spoluscenáristom a producentom. Povedal mi vtedy, že každá pracovná projekcia mu znovu a znovu pripomenula, akou výnimočnou osobnosťou Filip Topol bol a ako veľmi tu po svojej predčasnej smrti chýba. Rovnaké slová platia dnes aj o Hanzlíkovi, a keď sa snažím nájsť ďalšie, v pravý čas prichádza mail od Evy Turnovej.

„Jsem pořád taková smutkem přepadlá,“ píše bývalá basgitaristka Plastic People. „Romek byl integrovaná bytost s krásnou duši. Vším, co dělal, lidi stmeloval a pak stál opodál se svým potutelným úsměvem, jakoby říkal: já to nebyl. A protože krásné duše nemizí, jen se přeskupují, věřím, že už někde vymýšlí Slet vesmírných solitérů.“

Teraz najčítanejšie