Denník N

Home office funguje, doma spravíte viac

Ilustračné foto – AP
Ilustračné foto – AP

Vedci zistili, že práca z domu viedla u zamestnancov cestovnej agentúry k vyššej produktivite práce, vyššej spokojnosti a viac pozitívnemu prístupu k nej. Zhoršili si však možnosť kariérneho rastu. Otázkou je, či závery možno zovšeobecniť.

Čoraz viac firiem svojim zamestnancom umožňuje pracovať z domu. Dúfajú, že im pomôžu skĺbiť pracovný a rodinný život, zvýšia ich pohodu a tým aj výkonnosť. Zamestnanci ušetria čas a peniaze za dopravu a zamestnávatelia zase za prenájom kancelárií. Zdá sa, že ide o situáciu, z ktorej obe strany iba profitujú, píše behaviorálny ekonóm Petr Houdek.

Lenže práca z pohodlia domova má aj svoje nástrahy. Pohľad na kolegov, ktorí sa v kancelárii venujú práci, motivuje k usilovnosti. Tento prirodzený stimul však doma chýba. Preto hrozí, že sa našej pozornosti zmocnia sociálne siete, obľúbený televízny seriál, domáci maznáčik, nákup, upratovanie, prechádzka alebo členovia rodiny, ktorí akosi nechcú pochopiť, že by práve nemali otravovať hlasnou hudbou, lebo pracujeme.

Tím Nicholasa Blooma zo Stanfordu preskúmal pozitíva a negatíva práce z domu a porovnal ich s údajmi o práci z firmy. Tento týždeň o tom publikovali článok v časopise The Quarterly Journal of Economic Research.

Nárast produktivity pri práci z domu

Údaje zbierali od firmy Ctrip, najväčšej čínskej cestovnej agentúry (16-tisíc zamestnancov). Pre potreby výskumu, ktorý trval 9 mesiacov, spoločnosť poskytla časť svojich zamestnancov.

Vedci najprv zistili, ktorí zamestnanci majú o prácu z domu – 4 dni doma, 1 deň v kancelárii – záujem. Z nich celkom náhodne vybrali polovicu a zapojili ju do výskumu. Zvyšok musel pracovať 5 dní z firemnej kancelárie. Fungoval ako kontrolná skupina.

Ako sa ukázalo, výkon ľudí, ktorí pracovali z domu, sa počas trvania experimentu zvýšil až o 13 percent. Zlepšenie malo pôvod predovšetkým v 9-percentnom náraste času, ktorý zamestnanci venovali práci. Zvýšenie vyplývalo z redukcie prestávok a menšej chorobnosti.

Zvyšný 4-percentný nárast v produktivite práce vyplýval z vyššieho počtu telefonátov, ktoré ľudia pri práci z domu vybavili. Výskumníci to vysvetľujú viac vyhovujúcim pracovným prostredím – tichom, prípadne možnosťou sa na prácu lepšie pripraviť.

Kvalita práce neutrpela, kariérny postup áno

Nárast kvantity práce neviedol k zhoršeniu jej kvality. Navyše miera výpovedí (attrition rate), ktoré podali ľudia pracujúci z domu, bola o 50 percent nižšia v porovnaní s ľuďmi, ktorí robili z firmy.

Zamestnanci, ktorí pracovali z domu, vykazovali vyššiu spokojnosť s prácou a viac pozitívny prístup. Jedinou výraznou nevýhodou bolo, že sa vyčlenili zo zvyšku firmy, takže u nich bola miera kariérneho rastu o polovicu nižšia.

Ctrip vypočítala, že úspory na jedného zamestnanca, ktorý pracuje z domu, sú ročne až 2-tisíc dolárov. Výsledky experimentu sa firme zapáčili natoľko, že pracovať z domu umožnili všetkým. Mnohí z nich túto možnosť využili. Nárast ich produktivity stúpol až na 22 percent. Treba však dodať, že práca z domu nie je vhodná pre každého – k nárastu vedie u tých, ktorým vyhovuje.

Štúdia je prvým randomizovaným experimentom na tému práce z domu. Takýto dizajn znamená to, že do dvoch skupín – experimentálnej (práca z domu) a kontrolnej (práca z firemnej kancelárie) – delíme ľudí čisto náhodne (z angl. random, náhodný). V tvrdých vedách ide o bežnú prax. Má zabezpečiť, aby skupiny boli v maximálnej miere homogénne. Ak majú byť napríklad poznatky o účinnosti nejakého lieku hodnoverné, nemôžeme ho testovať na ľuďoch, ktorých sme si vopred určili – vzorka musí byť plne náhodná.

Nedostatky štúdie

Štúdia má aj svoje nedostatky. Po prvé, náhodný výber, ktorým ľudí rozdelili do kontrolnej a experimentálnej skupiny, prebiehal iba medzi tými, ktorí už prejavili vôľu pracovať z domu. Ukázalo sa, že v prevažnej miere išlo o ľudí, ktorí boli zosobášení, mali deti a do práce to mali ďaleko. Je preto možné, že ak by do experimentu boli zaradení aj tí, ktorí pracovať z domu nechcú, dostali by sme iné výsledky.

Po druhé, štúdia zahŕňala iba ľudí s nižšími príjmami a špecifickým typom práce, ktorej výsledky sa dajú ľahko kvantifikovať (viac verzus menej telefonátov s klientmi a podobne). Je preto otázne, do akej miery možno výsledky štúdie preniesť aj na ľudí s vyššími príjmami a prácou, ktorá sa dá merať iba ťažko.

Napísané z kancelárie.

Dostupné z doi:10.1093/qje/qju032.

Nezávislosť médií na Slovensku nebola od roku 1989 nikdy vo väčšom ohrození, ako je teraz. Ak nás chcete podporiť nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom. Vopred ďakujeme🤞

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Veda

Teraz najčítanejšie