Denník N

Prezident a premiér prispievajú k udržiavaniu komunistickej verzie dejín

Vylodenie v Normandii. Foto – TASR/AP
Vylodenie v Normandii. Foto – TASR/AP

Prejavom slamy na topánkach je nielen neotesanec v lamborghini či bentley, ale aj neschopnosť čítať symboly a rozumieť im.

Autor je historik a politológ, pôsobí na Viedenskej univerzite

Takže zhrňme si to. Na okrúhle výročie vylodenia spojencov v Normandii nepocestuje ani premiér, ani prezident, lež vicepremiér Raši. Veď nič proti. Už sme si zvykli, že bezforemný – ni mastný, ni slaný – kafkovský pán K na stoličke premiéra hrá podľa nôt, ktoré mu píšu iní. A evidentne aj jemu – napriek vzletným rečiam o euroatlantizme – sa zajedá boršč s Putinom lepšie ako boeuf en croût so západnými lídrami. Ale veď možno sa nad polievkou na Volodimira aj pekne usmeje, pán Kremľa pohrozí komunistom a august 68 zostane (aspoň nateraz) inváziou.

Lenže, aby sme boli spravodliví, dosluhujúci prezident a nádejný líder opozície sa nezachoval o nič lepšie. Žabomyším štýlom povýšiť svoju vlastnú vojnu so Smerom nad záujem krajiny a oháňať sa pri tom akousi zvyklosťou je – v porovnaní s tým, čo znamenalo vylodenie v Normandii – trápne. A vzhľadom na ľudské obete – okrem iného aj z radov Čechov a Slovákov – až nechutné…

Zároveň fakt, že Pellegrini aj Kiska sa tvária ako galgani na ihrisku, ukazujúc na toho druhého, že to on rozbil formičku, je dokonalou ukážkou mentálneho sedliactva. Prejavom slamy na topánkach je totiž nielen neotesanec v lamborghini či bentley, ale aj neschopnosť čítať symboly a rozumieť im.

Vylodenie v Normandii je pritom symbolom par excellence. V symbolickej rovine ide o negáciu potupnej evakuácie z Dunkirku a svojho druhu naplnenie známej Churchillovej reči pred dolnou komorou zo 4. júna 1940 o tom, že Británia, Francúzsko a ich spojenci nikdy nepodľahnú a budú bojovať na plážach, v uliciach, v kopcoch, na mori a vo vzduchu až do momentu, kým sa k nim nepripojí Nový svet, ktorý všetkou svojou silou a mocou nacistickú mašinériu definitívne rozdrví.

A skutočne. Ak by sa operácia Overlord nevydarila, tak by porážka nacistického Nemecka nebola vôbec zaručená. V prípade neúspešného vylodenia je možné, že by Nemci nakoniec dokázali zadržať, prípadne významne spomaliť postup Sovietov trebárs na karpatskej línii, presne tak ako sa im to darilo so západnými spojencami medzi septembrom 1943 a májom 1945 v Taliansku.

Zároveň celá kauza poukazuje ešte na jednu skutočnosť. A to ako hlboko je komunistický naratív o druhej vojne a div že nie rozhodujúcej úlohe Sovietov v celom konflikte zažratý v podvedomí prevažnej väčšiny Slovákov. A tak 8. mája a 29. augusta sú vence na hrobe pomaly posledného partizána, červenoarmejca či Rumuna (veď všetka česť), ale pripomenúť si pamiatku Slovákov a Čechov bojujúcich na Západe, z ktorých mnohí neskôr skončili v komunistických lágroch, pomaly nemá kto. Pritom si máme čo pripomínať. Lenže to ľudia s deformovaným videním histórie a úzkoprsou mentalitou hegelovského raba tak skoro asi nepochopia.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie