Denník N

Sláva jednoúčelovým zariadeniam

Koniec ťažkých a drahých externých mechanických klávesníc je pre mňa krásnou metaforou toho, kam sa ako ľudstvo posúvame.

Mám mechanickú klávesnicu a odkedy ju mám, píšem, aj keď nemám čo písať. Je to ako pukať bublinkovú fóliu alebo – nájdite si, akú chcete rozkoš… je to šialené a krásne.

Ak ste preskočili éru stolových počítačov a skočili rovno do notebookovej éry, už ani netušíte, čo to je mechanická klávesnica a v čom je iná od obyčajnej. Najväčší rozdiel je asi v tom, že každý z klávesov je samostatné tlačidlo (predstavte si to ako vypínač svetla u vás doma). Preto vydáva taký divný klikavý zvuk, presne ako keď v miestnosti zažnete. A rovnaký pocit „stlačenia“ dostávajú neustále aj vaše prsty. Je to neopísateľný pocit (dokonca aj keď o ňom píšete priamo na mechanickej klávesnici).

Výroba mechanických klávesníc je drahšia, keďže treba fakt pre každý kláves urobiť osobitný spínač. Mechanickú klávesnicu nikdy nenapcháte do notebooku, pretože by musel byť šialene ťažký a hrubý. Len čo ľudstvo vymyslelo inú techniku, ako snímať, čo ste stlačili, od mechanických klávesníc sa upustilo…

Zohnať dnes nejakú je už aj celkom ťažké. Našťastie, mechanické klávesnice sú aj presnejšie, preto sa v poslednom období ich výroba opäť obnovila vďaka fanúšikom hier.

Koniec ťažkých a drahých externých mechanických klávesníc je pre mňa krásnou metaforou toho, kam sa ako ľudstvo posúvame. Keď Steve Jobs vo svojom slávnom predstavení prvého iPhonu svetu ukázal, ako nemusíte mať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie