10 šialených námestí Slovenska

1. Komárno: Nádvorie Európy skončilo v konkurze

Európsky príbeh slovenských námestí sa začal v južnom cípe krajiny. Ako oslavu vstupu do Európskej únie postavili v Komárne ešte bez eurofondov Nádvorie Európy – 45 budov, ktoré vraj pripomínajú architektúru a slohy typické pre mnohé krajiny Európy.

Všetko stálo zhruba 400 miliónov korún (asi 13 miliónov eur). Stavitelia popierali, že by čo i len euro išlo z predvstupových eurofondov. Investor sa dostal do konkurzu a o námestie sa roky sporili. Stavby na námestí majú viac ako stovku majiteľov.

 

2. Kozárovce: Svätí ako vo Vatikáne aj padlí hrdinovia

Víťazom v neoficiálnom rebríčku bizarných námestí Slovenska sú zrejme Kozárovce pri Leviciach. Nie však revitalizácia za 600-tisíc eur s lavičkami a betónovými kockami bežná takmer pre celé Slovensko.

Hlavnou atrakciou sú súsošia – najmä Svätá trojica pri Dome kultúry postavená z peňazí sponzorov a súsošie svätého Gabriela. Dedina je tak plná svätcov, archanjelov a postáv z biblie.

„Ako vo Vatikáne,“ vraví hrdo Kozárovčanka opretá o bicykel.

Prečítajte si

Ako sa žije s anjelmi a betónovou púšťou namiesto námestia

 

3. Senica: Sakury vyťali, vyhral betón

Ešte pred piatimi rokmi kvitli na senickom námestí 40-ročné sakury. Ich ružové kvety sa zachovali na fotografiách i pohľadniciach. Potom však prišlo k veľkolepej rekonštrukcii a projektanti rozhodli, že vysoké stromy pôjdu preč. Najprv argumentovali tým, že nie sú súčasťou projektu, potom dokazovali, že stromy sú poškodené aj choré.

Miestni aktivisti proti výrubu protestovali, no neúspešne. Projekt za 1,5 milióna eur – jeden z tých, ktorý mala pod palcom známa firma Star-EU s odporúčaniami od Smeru – dotiahli do konca. Na senickom námestí namiesto vysokých sakúr zostali malé stromčeky, nová dlažba a nekonečná alej lavičiek, na ktorých v lete nikto nesedí, lebo pod ostrým slnkom je na nich jednoducho príliš teplo.

Jeden z mála prvkov, ktorý z pôvodného námestia zostal, je digitálna tabuľa, ktorá vysiela reklamy pre šoférov čakajúcich na susednej križovatke.

 

4. Stará Bystrica: Slovenský orloj národného poslanca Smeru

Stará Bystrica je úplne nová. Ešte z predvstupových fondov zrekonštruovali Rínok sv. Michala Archanjela v centre za takmer desať miliónov korún (vyše 300-tisíc eur) a neskôr k nemu pribudla atrakcia atrakcií – Slovenský orloj. Zaplatili ho sponzori za meno na tabuľke. Eurofondy využili len minimálne na propagáciu.

Každú celú hodinu sa zbiehajú turisti, aby si pozreli panteón slovenských osobností. Obec o orloji hrdo vyhlasuje, že ide o najväčšiu drevenú sochu na Slovensku. Predstavuje vraj sediacu madonu.

Na orloji sú plastiky slovenských osobností – Pribinu, Svätopluka (zobrazujú ho s korunou ako „kráľa starých Slovákov“), Bernoláka, Štúra, Štefánika a Hlinku. Nad hodinami sa zasa točia drevené sochy svätcov spojených so Slovenskom: Cyril, Metod, Andrej-Svorad, Beňadik, Gorazd, Bystrík a Vojtech.

Starostom Starej Bystrice je poslanec Smeru v parlamente Ján Podmanický, ktorý v minulosti napísal doslov do zbierky oslavných básní o Jozefovi Tisovi. Politikov Stará Bystrica láka: obnovený Rínok otváral v roku 2005 vtedajší prezident Ivan Gašparovič, školu zasa vtedajší minister školstva a podpredseda Smeru Dušan Čaplovič.

Starú Bystricu obnovovali aj ďalej – obnovu verejných priestranstiev v obci, zámkovú dlažbu na chodníkoch a „vytvorenie oddychových a reprezentačných plôch na oddych“ potom v roku 2010 obec vysúťažila podľa Vestníka verejných obstarávaní za 850-tisíc eur.

 

5. Vyhne: Slovenský Manneken Pis

Vyhne majú úspešný pivovar Steiger a aj vodný raj vďaka liečivej termálnej vode. No aj námestie zrekonštruované za 320-tisíc eur z Fondu rozvoja vidieka. Ročne tam príde okolo štvrť milióna návštevníkov.

Päť drevených sôch symbolizujúcich históriu Vyhní vyrezal amatérsky rezbár za 500 eur. Turistom jedna zo sôch obkolesená lavičkami pripomína malého chlapca na veľkej potrebe, slovenskú obdobu bruselského cikajúceho chlapčeka Manneken Pis. Je to však chlapec s jaštericou, ktorý symbolizuje ťažbu striebra a zlata v regióne.

 

6. Hnúšťa: Kovový plameň a dizajnové lavičky

Mesto Hnúšťa zaplatilo len za osem lavičiek, kovovú plastiku plameňa a preliezky v detskom ihrisku vyše 151-tisíc eur. Park v centre mesta vybudovali s pomocou eurofondov za 720-tisíc eur.

Lavičky sú z dielne známeho talianskeho návrhára Antonia Citteria, ktorého dizajnérske kúsky sú aj v parížskom Centre Georges Pompidou. Jedna za takmer osemtisíc eur, všetky spolu za vyše 62-tisíc. V parku „horí“ vyše dvojmetrový plameň z ušľachtilej ocele za 54-tisíc a deti sa hrajú na preliezačkách za vyše 33-tisíc eur. Všetko v položke neoprávnené výdavky.

Vedenie mesta tvrdilo, že projekt mohli ako podmienku súťaže dokončiť len ako celok, teda aj s drahými lavičkami, plastikou a preliezkami.

 

7. Dojč: WC muselo byť, hoci aj ukryté a predražené

V dedinke Dojč na Záhorí nenájdete žiadne húfy cezpoľných a už vôbec nie turistov. Ak by tam však zavítali, našli by tu komfort, aký sa naskytne v máloktorej slovenskej obci. Postavili tam verejné WC.

Nepekná búda vyskladaná zo zelenej mozaiky síce stála 65-tisíc eur a je ukrytá vo dvore obecného úradu, takže nás k nej musia navigovať, no je aspoň otvorená a funguje. Hoci to nebolo vždy pravidlom. V minulosti ju v zime zamykali, pretože obec nemala peniaze na to, aby toaletu vykurovala.

Zbytočné WC za 65-tisíc postavili preto, lebo v rámci obnovy chodníkov a centrálnej časti obce za 358-tisíc eur bolo treba splniť jednu z troch podmienok: upraviť vodný tok, postaviť novú autobusovú zastávku alebo verejnú toaletu. Prvé dve veci nepotrebovali. WC síce tiež nie, ale niečo sa za európske peniaze postaviť muselo.

 

8. Zuberec: Fontána musí striekať a svietiť

Nové námestie v Zuberci za 659-tisíc eur – to je ihrisko, drevené domčeky, toalety, ale najmä fontána s viacerými prúdmi vody, ktorá v noci svieti rôznymi farbami.

„Architekt v návrhu pospájal viacero aktivít. Ak jeden prvok z päťdesiatky ľuďom nesedí, je to možné, ale ako celok námestie pôsobí dobre,“ povedal v roku 2012 starosta Zuberca Vladimír Šiška pre noviny Oravec. „Zapadá do architektúry našej turisticko-rekreačne ladenej obce.“

 

9. Ľubietová: Drahé námestie a autobus na tyči

Centrum Ľubietovej je celkom pekné. Veľký zelený park plný kvetov a kvitnúcich kríkov, lavičky, murované autobusové zastávky, všade smetné koše a čisto. Zrekonštruovali ho za vyše 600-tisíc eur z eurofondov.

Miestni však majú problém. Hovoria, že všetko to, čo vidíme, bolo zbytočne drahé. „Jedna lavička stála okolo dvetisíc eur, kôš tisíc, stojan na bicykle tritisíc a zastávka hádam 15-tisíc eur. To sú desaťtisíce dolu potokom,“ vyratúva Ľubietovčanka.

Eurofondy zmenili Ľubietovú, ale nie všetko. Vedľa novej zastávky je kovový rám z kolesa s navarenou tyčou, na ktorej sú odchody autobusov. Vedľa obnovenej školy je zrúcanina plná odpadu a nový stojan na bicykle prázdny. Meter od neho si Ľubietovčanka oprela bicykel o múr pošty a ponáhľala sa dnu.

 

10. Trebišov: Chodník, ktorý nikam nevedie

Za necelý milión eur rekonštruovali v roku 2011 chodníky a námestie aj v Trebišove. Do tejto sumy síce nevtesnali opravu mnohých starých chodníkov, no projektanti do plánov prepašovali jeden nový.

Je pri parkovisku neďaleko radnice – a nevedie nikam. Začína sa kolmo na cestu a hoci smeruje k budove mestského úradu, končí sa niekoľko metrov pod ňou, pod stromom.

Hneď vedľa je pritom ďalší chodník, ktorý chodci bežne používajú. „Žiaľ, jeho zmysel je aj pre nás všetkých záhadou,“ hovoril o chodníku, ktorý stál 7-tisíc eur, prednosta mestského úradu Július Selecký, keď sa ho naň pýtali miestni novinári z denníka Korzár. Snažili sa vraj nájsť spôsob, ako chodník nepostaviť, no projekt už bol schválený. A tak ho vymerali a vyasfaltovali.

 

11. Peťov: Kruhový objazd pre 50 ľudí

Na záver bonus. Nie je to námestie, ale stálo to o to viac. Mestá na celom Slovensku riešia problémy s hustou dopravou kruhovými objazdmi. V dedinke Peťov v okrese Veľký Krtíš, ktorá má asi päťdesiat obyvateľov, zápchy veľmi nepoznajú. Kruhový objazd však dostali.

Miestni to považovali za zbytočnosť, Peťovom totiž denne prejde len niekoľko desiatok áut. Objazd postavili ako súčasť projektu Ipeľské mosty. Leží na ceste od mosta cez rieku Ipeľ medzi Peťovom a maďarským mestečkom Szécsény a podľa úradov ho vybudovali preto, lebo do budúcna tu doprava porastie. Celý projekt stál asi 3,7 milióna eur.