Denník N

Ako sa žije s anjelmi a betónovou púšťou namiesto námestia

Súsošie svätého Gabriela v Kozárovciach. Foto – web obce
Súsošie svätého Gabriela v Kozárovciach. Foto – web obce

Sú od seba iba pár kilometrov. Levice a Kozárovce sú dvomi príkladmi toho, ako sa slovenské obce vyrovnali s miliónmi z eurofondov – betónom a svojským umením. V Kozárovciach vybudovali panteón biblických postáv.

Obec Kozárovce blízko Levíc je jedným z mnohých príkladov, že nové námestie znamená nové betónové tvárnice a drahé lavičky. Kozárovce však majú niečo navyše – sochy ako z Vatikánu.

Centrum dediny „revitalizovali“ za takmer 600-tisíc eur z eurofondov. Miestni sa veľmi nezaoberajú tým, koľko stáli lavičky od talianskych dizajnérov alebo zdobené lampy, a už vôbec neriešia, či práve toto dedina potrebovala najviac.

kozarovce1
Nové lavičky, betón a Biblia v Kozárovciach. Foto N – Daniel Vražda

„Zaplatila to Únia. Aspoň dačo máme z toho,“ povedal s dôrazom na „aspoň“ muž v strednom veku v monterkách. „Hej, ľudia tu bývajú málo. Čo by tu robili. Občas mladí s deťmi, ale málo,“ dodal a ukázal na prázdnu plochu pri lavičkách.

Veľká vydláždená plocha s excentricky umiestneným radom nových lavíc, smetných košov a kovových lámp udrie do očí hneď po atrakcii vynoveného stredu obce – obrovského súsošia bielych archanjelov s fontánou pri kultúrnom dome.

kozarovce_kolaz1
Biblické výjavy pri Dome kultúry. Foto N – Daniel Vražda

„Každému sa to páči,“ ukázala na veľkú takmer prázdnu plochu a potom na archanjelov Kozárovčanka opretá o bicykel. „Ako vo Vatikáne,“ dodala hrdo.

Súsošie neplatili z eurofondov. Zafinancoval ho sponzor, ktorému sa Kozárovce zdali pravdepodobne príliš fádne.

Neďaleko súsošia majú Kozárovce ďalšiu európsku oddychovú zónu. Na rozdiel od prvej je v nej veľký kovový štít s dvojkrížom venovaný obetiam a stromy s okrúhlymi lavičkami okolo pňov. Jediný problém je, že ľudia by museli sedieť v predklone, aby sa uhli visiacim konárom.

kozarovce_susosie svateho gabriela2_web obce
V Kozárovciach majú slabosť aj na archanjelov. Tu takmer vo vzduchu lieta archanjel Gabriel. Foto – web obce

Levice: Družba, pouličné umenie a Milenka

Námestie hrdinov v Leviciach je podobne ako v Kozárovciach zrážkou dvoch svetov. Tu však trochu inak. Hranice fiktívnej Európskej únie sa v malom meste končia poslednými dlaždicami zrekonštruovaného námestia za približne jeden a pol milióna eur z eurofondov. Za nimi sa už začína malé, ale naše Slovensko.

Poslednou dlaždicou námestia, za poslednou lavičkou a za posledným stromom sa začína realita malého potemkinovského zázraku, ktorý sa s nami preplazil zo stredoveku cez socializmus až do ponovembrového Slovenska.

levice15
Všade samý betón: Levice. Foto N – Daniel Vražda

Návštevník Levíc prejde plynule po novej dlažbe námestia a potom prekročí dieru v rozbitom chodníku, ktorý ho dovedie k monumentu komunistických vízií – chátrajúcemu domu kultúry Družba. Iba približne tridsať metrov a pás zelene delí skanzen socializmu od nového námestia.

Rozpadnuté schody, na veľkých sklenených výplniach streetartový penis, odpad, desiatky prázdnych plastových fliaš od lacného vína Milenka, sem-tam stará šiltovka, vetrovka, drevené palety a ľudské exkrementy.

Rozpadávajúca sa budova domu kultúry len málo pripomína dom a už vôbec nie kultúru.

levice6
Na okraji námestia je Družba. Foto N – Daniel Vražda

Keď sa opýtate Levičanov, či im neprekáža bordel v blízkosti jedenapolmiliónového námestia, krčia plecami, prípadne hovoria: „No vidíte, tak to je.“

Dom kultúry predalo mesto súkromnému investorovi, ktorý sľuboval, že vedľa európskeho námestia postaví európske nákupné centrum. Nakoniec nie je európske, nákupné ani centrum.

„U nás je to tak. Mestských policajtov vidíte pri vyberaní pokút za zlé parkovanie, ale toto im neprekáža. Už dávno to mali vyzbierať nezamestnaní na aktivačných prácach,“ ukázal smerom k domu kultúry Levičan.

levice_kolaz
Nové a predsa už ošumelé lavičky a koše, odpad všade naokolo. Foto N – Daniel Vražda

Roky plynuli, ale námestie zostalo. Názvy kopírovali hlavné historické udalosti v Leviciach: Veľké, Hlavné, Košútovo, na chvíľu Republiky a zase Košútovo, a po vojne Námestie Hrdinov.

400 dní, ktoré pohli Levicami

Nielen názvy kopírujú dejiny, ktoré sa prehnali Levicami. Na historickú budovu s jemnými krivkami ktosi nalepil obchodné centrum s architektúrou pripomínajúcou pancierové bunkre z obdobia vojny.

Presklená informačná tabuľa s fotografiami hlása, že potom prišla rekonštrukcia námestia – „400 dní, ktoré pohli Levicami“. Podľa miestnych nie príliš vydarených a betónových.

levice8
levice14
Toto sú Levice. Foto N – Daniel Vražda

Levické námestie je oslavou betónu. Veľké vydláždené plochy lemujú premostené hranaté betónové stĺporadie striedmo porastené divým viničom. Akú-takú ochranu pred sálajúcim teplom poskytujú v lete dve fontánky. Osamelé smreky dotvárajú obraz plošného víťazstva betónu.

Pani Dobroslava má 80 rokov. Stojí uprostred a podľa potreby sa otáča, aby ukázala na detaily námestia. Nepáči sa jej. Nazvala ho „nutné betónové zlo“, ktorým musí prechádzať k pošte. Pozrela sa na osamelý smrek v betóne a zasmiala sa. „Toto hebedo je čo?“ ukázala na betónové stĺpy. „A načo sú?“

„A kde je zeleň? Nazvali to oddychová zóna, ale kde si tu má človek v lete oddýchnuť, keď pri lavičkách v strede nie je tieň?“ pýta sa, postupne ukazuje na betón a potom zase na lavičky.

Nové lavičky sú osobitnou témou. Tie pri chodníku zoradili do dvojíc oproti sebe. Keď si na ne sadnete, niekde pri hlave máte vkusný, no napriek tomu smetný kôš s popolníkom. A pod sebou desiatky ohorkov.

Teraz najčítanejšie