Denník N

Slovenskí vedci vytvorili 3D model starovekého osídlenia v Egypte pred 3 500 rokmi

Na ulici hyksóskeho sídliska. Foto – Nadácia Aigyptos
Na ulici hyksóskeho sídliska. Foto – Nadácia Aigyptos

V Druhom prechodnom období staroegyptských dejín (17. až 16. storočie pred Kristom) vytvorili Hyksósi v Tell el-Retábí sídlisko s pohrebiskom. Z obdobia 19. a 20. dynastie je doložená existencia monumentálnych vojenských pevností.

Slovenskí vedci a ich poľskí kolegovia zmapovali v Tell el-Retábí v severovýchodnej časti Egypta sídliská a pohrebiská Egypťanov a Hyksósov a z lokality vytvorili aj trojrozmernú vizualizáciu.

Lokalita sa nachádza asi 100 kilometrov na východ od hlavného mesta Káhiry v údolí Tumilát medzi dnešnými mestami Zagazig (staroveký Bubastis) a Ismaílía.

Hyksósi do nej prišli zo severovýchodu, z územia Levanty (dnešného Izraela, Libanonu a Sýrie), a oblasti dominovali najmä v Druhom prechodnom období staroegyptských dejín (17. až 16. storočie pred Kristom).

„V danom období Hyksósi určite ovládali sever Egypta a v súčasnosti sa rieši, ako ďaleko na juh siahala ich moc,“ povedal pre Denník N egyptológ a archeológ Martin Odler, člen výskumného tímu.

Odborník pôsobí v Českom egyptologickom ústave Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a je členom správnej rady slovenskej egyptologickej Nadácie Aigyptos. K vizualizácii lokality pripravoval podklady spolu s kolegami z nadácie.

Tell el-Retábí – 3D vizualizácia. Zdroj – YouTube/Nadácia Aigyptos

Významná komunikačná trasa

V staroveku predstavovalo údolie Tumilát významnú komunikačnú trasu medzi nílskou deltou, Červeným morom a Sinajským polostrovom – prechádzali ním obchodné karavány, beduíni aj egyptské vojenské oddiely pri výpravách do Syropalestíny.

Neďaleký Sinaj bol pre Egypťanov významným zdrojom nerastných surovín. „Zaujímali sa najmä o tyrkys, ktorý používali na výrobu šperkov, a meď. Od 4. tisícročia pred Kristom tam podnikali vojensko-ťažobné výpravy, keďže na Sinaji je viacero významných nálezísk medi a tyrkysu,“ poznamenal Odler.

Hyksósi si do Egypta priniesli vlastnú kultúru a tradície – keramiku, odev, spôsob pochovávania, nástroje a zbrane z bronzu či kone vo vojenstve. „Pre Hyksósov bola typickou výzdobou a súčasťou odevu ihlica s krúžkom (z angl. toggle pin – pozn. red.). V Novej ríši ju Egypťania prevzali,“ povedal Odler.

O súžití Egypťanov a Hyksósov odborník dodal: „Egypťania si mysleli, že predstavujú ľudí, ktorí udržiavajú svetový poriadok a bránia ho proti silám chaosu. Panovníka považovali za ťažisko takého úsilia. Na druhej strane, ak sa na ich území niekto usídlil – ako napríklad Hyksósi –, nemali problém ho prijať, ak akceptoval egyptské zvyklosti. Problém pre Egypťanov nastal,

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

História

Veda

Teraz najčítanejšie