Dušan Mikušovič
V sobotu sa po celom Slovensku objavili bielo-žlté bilbordy, predzvesť novej strany Andreja Kisku, na ktorých bol slogan „Vráťme Slovensko všetkým ľuďom“. No zatiaľ na ňom chýbali tváre.
Vo štvrtok sa začali dopĺňať aj tie. V novej strane Andreja Kisku sa objaví dnes už bývalý líder iniciatívy Za slušné Slovensko Juraj Šeliga či starosta Spišského Hrhova Vladimír Ledecký. Ku Kiskovi ide aj primátor Hlohovca a bývalý šéf Rady STV Miroslav Kollár, oznámil to v . týždni.
Naznačujú, že nová strana Andreja Kisku sa bude snažiť oslovovať aj konzervatívnejších voličov. Šeliga napríklad pred eurovoľbami podporil kandidátku KDH a na Kiskovi oceňuje, že „nie je fundamentalistom ani extrémnym liberálom“.
O ponuke na vstup do veľkej politiky hovorí aj nitriansky primátor Marek Hattas. Podľa informácií Denníka N by mohlo ísť práve o Kiskovu stranu, aj keď Hattas to konkrétne nehovorí.
Pravdepodobné je, že v novej strane bude aj Jana Žitňanská či ďalší politici strany Nova, podobne ako Hattas však finálne rozhodnutie neoznámila.
V strane sa zrejme objavia aj ľudia z Kiskovho najbližšieho okolia. Jeho poradca Roman Krpelan, spolupracovníčka Vladimíra Ledecká či vedúci odboru vnútornej politiky Michal Luciak.
Kto sú „+1“
Kiska začal odkrývať tváre svojej novej strany, ktorú by mal podrobnejšie predstaviť v pondelok 17. júna, vo štvrtok od rána. Ako prvého oznámil starostu Spišského Hrhova Vladimíra Ledeckého, inak otca Kiskovej spolupracovníčky Vladimíry Ledeckej.
„Pomoc regiónom riešia od stola ľudia v Bratislave a nemajú šajnu, čo naše regióny skutočne sužuje. Nevidia príbehy rodín, kde obaja rodičia opatrujú seniorov v Rakúsku, lebo závod, kde celý život pracovali, zavreli,“ napísal Ledecký na stránke občianskeho združenia Je nás viac.
„Preto treba začať. A ja chcem pomôcť. So mnou aj ďalší moji spolupracovníci a kolegovia zo samospráv. Rád odovzdám svoje dlhoročné skúsenosti a vyskúšané riešenia pomoci regiónom. Rád prispejem k tomu, aby sa veci pohli vpred.“
Ledecký je známy najmä vďaka úspešným projektom, ktorými v obci zamestnal a integroval miestnych Rómov. V rozhovore pre Denník N vlani hovoril o tom, aké strany volia ľudia na východe.
„Na čele strany musí byť silná osobnosť, na prílišnú demokraciu sa tu nehráme. Ak alfasamec povie, budú ho počúvať a basta,“ vysvetľoval.
Na otázku, či to môže splniť Kiskova strana, odpovedal: „Dobrá otázka, myslím, že ani nie. Tento typ voliča ťažko presvedčiť. To, čo Smeru naďalej dáva možno 5-10 percent voličov, sú zamestnanci štátnej správy a ich rodinní príslušníci. Vďaka strane majú šancu v regiónoch získať dobré, teplé miestečko. A to sa cení.“
Občianske združenie Je nás viac podľa údajov na bilbordoch platí aj predkampaň na Kiskovu stranu. Vzniklo ešte na konci marca a ako štatutár v ňom priamo nevystupuje prezident, ale traja jeho najbližší spolupracovníci: Krpelan, Ledecká a Luciak.
Hattas: Špekulácie sú na mieste
Vladimír Ledecký nemusí byť jediným starostom, ktorý bude tvárou Kiskovej strany.
V hre je aj meno už spomínaného ďalšieho primátora, Mareka Hattasa, ktorý sa na čelo radnice v Nitre prekvapivo postavil po úspešných komunálnych voľbách vlani. Ten v tejto chvíli potvrdzuje ponuku na vstup do veľkej politiky, no neprezrádza, či ide o Kiskovu stranu.
O Hattasovi písali tento týždeň už Hospodárske noviny.
„Špekulácie sú na mieste, nad vstupom do veľkej politiky naozaj intenzívne premýšľam,“ vraví Hattas. „Čo sa mojej budúcnosti týka, tak tá je v prvom rade spojená s Nitrou. Aj uvažovanie nad parlamentnou politikou súvisí najmä s mojou pozíciou primátora. Naše mestá jednoducho potrebujú na celoštátnej úrovni omnoho silnejší hlas.“
Hattas hovorí, že v celoštátnej politike by mohol Nitre pomôcť napríklad s turbookružnou križovatkou R1 Nitra JUH – Čermáň či s inými regionálnymi témami.
„Viac pochopenia zo štátu by sme potrebovali aj v témach školstva, životného prostredia či posilňovania kompetencií mestskej polície. Ak je to možné, chcem mať dosah na to, aby bolo naše samosprávy na celoštátnej úrovni viac počuť. Môžem potvrdiť, že na stole mám aj jednu veľmi konkrétnu ponuku, nad ktorou uvažujem. Na definitívne rozhodnutie si však nechávam ešte pár dní.“
Šeliga: Nie je fundamentalista ani extrémny liberál
Spolu s Kiskom vstupuje do straníckej politiky aj líder iniciatívy Za slušné Slovensko Juraj Šeliga.
„Presvedčil ma svojimi piatimi rokmi v prezidentskom úrade. Tým, ako sa vždy snažil stáť na strane ľudí. Tým, ako zápasil proti korupcii a rozkrádaniu štátu. Tým, ako sa nezľakol nátlaku a vydierania. Myslím, že ľudia to vidia tiež, koniec koncov, je to dlhodobo najdôveryhodnejší politik na Slovensku,“ vysvetlil to Šeliga v statuse na Facebooku.
Šeliga v rozhovore pre Denník N hovorí, že sú si s Kiskom hodnotovo veľmi blízki. „Ak by som sa niekam musel zaradiť, vnímam sa ako umiernený konzervatívec,“ povedal.
„Preto je pre mňa nesmierne dôležité, že sa Andrej Kiska snaží hľadať zdravý sedliacky rozum a zlatú strednú cestu. Z našej debaty, ktorú sme mali, vyplynulo, že hodnotovo nemáme od seba ďaleko. Ak to môžem povedať zaňho, aj on je skôr umierneným konzervatívcom, a áno, zohralo to úlohu pri mojom rozhodovaní.“
Rokuje sa s Novou: politikmi aj stranou
Koncom apríla Denník N priniesol informáciu, že Kiska uvažuje aj o väčšom spojení s existujúcou stranou – hnutím Nova, ktoré ešte v roku 2012 pod názvom Nová väčšina založili exminister vnútra Daniel Lipšic či súčasná europoslankyňa Jana Žitňanská.
Zakladateľka hnutia a dnes už bývalá europoslankyňa Jana Žitňanská ešte v apríli povedala, že s prezidentom Kiskom rokuje.
„Spôsobov, ako posunúť moju tému pomoci ľuďom so zdravotným postihnutím a ako posunúť ďalej aj Slovensko, je niekoľko. Spolupráca s Andrejom Kiskom je jedným zo spôsobov, ktoré sú rozumné. Rokujeme a uvidíme, v akej podobe to bude,“ povedala pre Aktuality.sk.
„Keď bude všetko dohodnuté, určite dáme vedieť,“ odpísala Jana Žitňanská Denníku N vo štvrtok.
Jej menovkyňa a bývalá ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, ktorej meno sa pri Kiskovej strane spomínalo tiež, povedala, že zotrváva pri svojich starších vyhláseniach, že sa nezúčastní budúcich parlamentných volieb a nechystá sa ani stranícky angažovať.
Ako odpovedala vo štvrtok, o svojej politickej budúcnosti sa ešte stále rozhoduje aj Veronika Remišová, v súčasnosti predsedníčka poslaneckého klubu OĽaNO.
Prezident chce stranu stredu
Andrej Kiska veľa detailov o svojej novej strane zatiaľ nepovedal. V apríli – hneď po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazila Čaputová – v minútovom videu ohlásil, že ju založí.
„Tieto voľby sme vyhrali. Teraz musíme vyhrať parlamentné voľby. (…) Prezident musí byť nadstranícky, a preto všetky ďalšie informácie zverejním až po skončení môjho mandátu 17. júna,“ odznelo vo videu.
Neskôr poskytol prezident niekoľko rozhovorov; vylúčil spoluprácu napríklad s Kotlebom, so Smerom a SNS. „To, čo dnes hovorí predseda strany Smer, je už podľa mňa nepodstatné. V dôveryhodnosti sa prepadol dokonca pod Kotlebu. (…) Fica už bolo dosť,“ povedal denníku SME.
O svojej strane hovoril ako o „centristickej, ktorá zabojuje za ľudí“, bude mať veľkú členskú základňu a demokratické štruktúry. Prezradil aj to, že financovať ju chce v prvej fáze sám, no pomoc mu ponúkol aj spolumajiteľ firmy Eset Anton Zajac.
Kiska ešte v apríli pre SME odmietol, že by sa jeho nová strana mala volať +1, ako to môžu naznačovať bilbordy. „Plus jeden je symbol toho, aby sa ľudia k nám pridali. Nie je to nový názov,“ povedal.
Kisku chcelo určite voliť 9 percent
Agentúra AKO merala koncom marca potenciál novej Kiskovej strany. Z prieskumu vyšlo, že skôr alebo určite by ju volilo 40 percent opýtaných. Tých, ktorí prejavovali jasné odhodlanie, bolo 9 percent.
Vyše tretina opýtaných sa vyjadrila, že novú stranu Andreja Kisku by určite do parlamentu nevolili, ďalších 19 percent by jeho stranu pravdepodobne nevolilo.
Konzervatívny denník Postoj vlani v septembri zverejnil prieskum Focusu, z ktorého vyplynulo, že 25,1 percenta oprávnených voličov si dokázalo predstaviť, že by v najbližších parlamentných voľbách dali hlas novej strane odchádzajúceho prezidenta.
Focus vtedy nameral, že Kiskom sa mohli cítiť ohrozené najmä štyri parlamentné strany, OĽaNO, SaS, Sme rodina a Most. Otázne je, ako strana dnes ovplyvní preferencie koalície Progresívneho Slovenska a Spolu, ktorá vyhrala voľby do Európskeho parlamentu.
Spolumajiteľ firmy Eset Anton Zajac je tiež jeden z akcionárov Denníka N.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
