Odkaz MMŠ: O piatich lekciách z histórie
Neudržateľné situácie vydržia dlhšie, než predpokladáte, a pokrok sa deje príliš pomaly, aby si ho ľudia všimli.
Bývalý komentátor The Wall Street Journal Morgan Housel sa dnes venuje hlbším úvahám, ktoré by v denníku písať nemohol. Jednou z nich je tento pozoruhodný text s názvom Päť lekcií z histórie. Housel ho začína citátom historika Nailla Fergusona: „Počet mŕtvych je 14-krát vyšší než počet živých, ale my túto akumulovanú skúsenosť ľudstva ignorujeme.“ A pokračuje citátom od Voltaira: „Dejiny sa nikdy neopakujú, ale ľudia áno.“
Prvou lekciou je skúsenosť, že ľudia, ktorí zažijú náhly spoločenský otras, sú náchylní akceptovať idey, ktoré boli pre nich predtým neprijateľné.
Príkladom je veľká depresia z roku 1929, keď skolabovala ekonomika. Rok predtým Američania zvolili za prezidenta Herberta Hoovera najvyšším počtom hlasov v amerických dejinách – 444 voliteľov -, o štyri roky neskôr ho však vyhnali z úradu, keď dostal len 59 hlasov voliteľov.
Po tomto období nastali zmeny, ktoré boli dovtedy pre Američanov nepredstaviteľné. Za vlády Franklina Roosevelta bol prijatý zákon o sociálnom zabezpečení (v senáte prešiel neuveriteľnou väčšinou 77:6 a v snemovni reprezentantov pomerom hlasov 372:33). Roosevelta sa pokúsil neúspešným pučom vyhnať z úradu istý generál Smedley Butler, ktorý mal blízko k názorom Hitlera.
V Nemecku sa Hitler paradoxne dostal k moci z podobných dôvodov ako Roosevelt: dal ľuďom, ktorí zažili desivú infláciu počas Weimarskej republiky, pocit istoty.
Druhá lekcia: Pády sa dejú preto, lebo ľudia, ktorí majú
