Denník N

Zákaz voľby zo zahraničia je na Ústavnom súde, riešiť ho bude parlament aj ministerstvo vnútra

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Na zmenu zákona tlačia premiér, ombudsmanka, poslanci a vec je aj na Ústavnom súde, ktorý ešte podanie nepridelil sudcovi – spravodajcovi. Aj tak nie je jasné, či volebný zákon zmení ešte táto vládna koalícia.

Predminulý víkend sa v berlínskej štvrti s množstvom zahraničných ambasád tvorili dlhé rady ľudí. Cudzinci čakali pred improvizovanými volebnými miestnosťami, aby mohli voliť svojich europoslancov.

Keď touto štvrťou v ten víkend prechádzal slovenský politický analytik Milan Nič, vedel, že on má smolu. Že z Berlína štrnástich slovenských europoslancov voliť nebude. Slovenským občanom žijúcim v zahraničí naše zákony nedovoľujú voliť na veľvyslanectve, ale ani poštou. Musel si tak na miestnych úradoch vybaviť jedinú možnosť, ktorá mu zostala: voliť nemeckých europoslancov.

Ľudí ako Milan Nič sú desaťtisíce. Slovenské oficiálne štatistiky uvádzajú viac ako 150-tisíc ľudí, ktorí pracujú v zahraničí. Slovenských voličov vo svete je v skutočnosti ešte výrazne viac. Len vo Veľkej Británii žije podľa rôznych odhadov okolo stotisíc slovenských občanov a ešte viac ich je v Česku. Ďalšie desaťtisíce pracujú v Rakúsku, v Írsku a v Nemecku.

Teraz to zmeškali, čas majú do roku 2022

Slovensko volí podľa volebného zákona, ktorý schválil v roku 2014 Smer ako jediná vládna strana – korešpondenčne, na diaľku, je podľa neho možné voliť jedine v parlamentných voľbách. V ostatných štyroch voľbách môžu ľudia hlasovať iba na Slovensku a osobne vo volebných miestnostiach.

Najbližšie budú parlamentné voľby na jar 2020, v tých je možné hlasovať aj na diaľku. Ďalšie riadne voľby potom Slovensko čakajú v roku 2022 – prvýkrát majú byť v jednom termíne župné a komunálne voľby.

Aj takto nastavený volebný zákon ovplyvňuje volebnú účasť. Slovensko bolo aj v týchto eurovoľbách krajinou s najnižšou účasťou v Únii (22,74 percenta). Relatívne nízku účasť mali aj tohoročné prezidentské voľby (41,7 percenta v druhom kole). Napriek tomu štát vedený koalíciou Smer, SNS a Most-Híd nemení naše volebné zákony.

Môže byť obmedzenie práva voliť len na území Slovenska porušením ústavou zaručeného volebného práva občanov?

„Áno, môže,“ odpovedá právnik Peter Kubina, ktorý bude poradcom prezidentky Zuzany Čaputovej v otázkach ústavného práva. „V súčasnej dobe, keď vo svete je úplne bežné voliť zo zahraničia, je podmienka prítomnosti na území Slovenskej republiky v čase volieb neodôvodnenou prekážkou vo výkone volebného práva v akýchkoľvek celoštátnych voľbách,“ vraví Kubina. Zabezpečiť hlasovanie zo zahraničia – či už na zastupiteľskom úrade, alebo poštou – je podľa neho jednoduchá záležitosť.

Ministerstvo vnútra: Nevieme, kedy to zmeníme

Umožniť voľbu zo zahraničia v prezidentských voľbách či v eurovoľbách pred niekoľkými týždňami sľúbil premiér Peter Pellegrini. Novelu zákona má pripraviť ministerstvo vnútra. Ministerstvo Denisy Sakovej o to oficiálne požiadala aj ombudsmanka Mária Patakyová. „Možnosť zúčastňovať sa správy vecí verejných voľbou svojich zástupcov je jedným zo základných pilierov demokracie,“ napísala verejná ochrankyňa práv ešte 1. mája, teda pred eurovoľbami.

Ministerstvo odkázalo, že ide o rozsiahlu novelu, ktorá by mala vyriešiť „napríklad mechanizmus na zamedzenie dvojitého hlasovania pri voľbách do EÚ, ako aj nastavenie správnych lehôt pri voľbe prezidenta, termín na jej predloženie do legislatívneho procesu zatiaľ nie je známy“.

Návrh ešte neexistuje a nie je jasné, či ho táto koalícia stihne odsúhlasiť do volieb, ktoré budú o deväť mesiacov. V parlamentných voľbách sa podľa súčasných pravidiel bude dať voliť korešpondenčne.

Iniciatíva Srdcom doma: Načo čakajú?

Milana Niča odopieranie jeho práva voliť v zahraničí hnevá tak, že by sa sťažoval na Ústavnom súde.

Právnik Kubina si však myslí, že individuálna ústavná sťažnosť nemá veľkú šancu na úspech, pretože problém nie je v postupe štátu voči jednotlivcovi, ale vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vyžaduje od voliča ako podmienku uplatnenia volebného práva byť v čase volieb na území SR. A to je podľa Kubinu v rozpore s ústavou. „Zákon možno u nás napadnúť len návrhom na začatie konania o súlade právnych predpisov, ktorý môže podať len obmedzený okruh navrhovateľov, ako napríklad skupina poslancov, prezident alebo generálny prokurátor.“

To už sa stalo. Začiatkom marca poslala skupina 37 poslancov podanie na Ústavný súd. Podpísali ho poslanci SaS, OĽaNO a Sme rodina spolu s občianskou iniciatívou Srdcom doma a advokátskou kanceláriou Stentors. Súd podanie prijal 6. marca, teda desať dní pred prvým kolom prezidentských volieb. Čo súd, na ktorom stále chýba šesť sudcov, za tri mesiace urobil? Odpísal, že konanie zaevidovali, spis však ešte ani nepridelili sudcovi spravodajcovi. Iba to môže trvať ďalšie mesiace.

Petíciu iniciatívy Srdcom doma podpísalo od februára minulého roka už vyše 14-tisíc ľudí. Samuel Zubo z iniciatívy vraví, že ministerstvo vnútra sa s riešením neponáhľa. „Napriek tomu, že sa premiér vyjadril a už prípravou novely poveril ministerku, ministerka za viac ako dva mesiace neposkytla stanovisko, na čom pracujú a prečo im to tak dlho trvá.“ Podľa Zuba im poslali len stručnú odpoveď. Písalo sa v nej, že vec riešia „procesne“, nič konkrétne nevysvetlili.

Preto iniciatíva pripravuje výzvu politickým stranám, aby si umožnenie voľby zo zahraničia dali do svojich predvolebných programov. Iniciatíva chce, aby naši občania mohli voliť zo zahraničia nielen v parlamentných, prezidentských voľbách a v eurovoľbách, ale aj v župných a komunálnych voľbách. Žiadajú voľbu poštou, keďže hlasovanie na veľvyslanectvách považujú za nákladnú a málo efektívnu možnosť. „Niekto, kto je na víkend v Brne, predsa nebude cestovať voliť do Prahy,“ hovorí.

Denník N hovoril o voľbe zo zahraničia s predsedami SaS, OĽaNO aj Sme rodina. Všetky tri strany chcú toto právo voličom umožniť.

V parlamente sa bude o umožnení voľby na slovenských zastupiteľstvách v zahraničí rokovať v prvom čítaní už tento mesiac. Návrh predložil Martin Klus zo SaS a s ním ďalší siedmi opoziční poslanci. Či návrh prejde, nie je jasné. Opozičné novely však koalícia podporuje len zriedka.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Európska únia

Slovensko

Teraz najčítanejšie