Denník E

Najnovšie články© N Press s.r.o.

Ktoré nemocnice v Bratislave skončia? (otázky a odpovede o novej nemocnici za 250 miliónov)

Univerzitná nemocnica Bratislava. FOTO - TASR
Univerzitná nemocnica Bratislava. FOTO – TASR

Štát začal hľadať investora pre nemocnicu v Bratislave za 250 miliónov eur, tender skončí tesne pred voľbami.

Zatvoria niektoré bratislavské nemocnice?

Dnes je súčasťou Univerzitnej nemocnice v Bratislave päť budov – v Ružinove, Petržalke, Starom meste, Podunajských Biskupiciach a na Kramároch. Potom, ako začne fungovať nová nemocnica, viaceré z nich nebudú robiť to, čo dnes – teda akútnu medicínu. Nebudú tam teda pacienti s akútnymi problémami, napríklad ak niekto pôjde na operáciu alebo ak bude nehoda a pacient bude potrebovať okamžitú starostlivosť.

Takto sa zmenia bratislavské nemocnice na Kramároch a v Starom meste na Mickiewiczovej ulici. „Tieto nemocnice sú za horizontom životnosti,“ hovorí Ján Králik z Inštitútu zdravotnej politiky na ministerstve zdravotníctva.

Tieto dve nemocnice by mohli po novom slúžiť ako zariadenia pre chronicky chorých, ako doliečovacie zariadenia alebo tu budú len ambulancie a zruší sa lôžková časť. Králik nevylučuje, že tieto budovy už o pár rokov vôbec nemusia slúžiť ako nemocnice. S istotou však hovorí, že ak bude fungovať nová nemocnica, tak tieto dve budovy už nebudú poskytovať akútnu medicínu.

Petržalská nemocnica na Antolskej ulici by mala ostať akútnou nemocnicou, mali by teda pokračovať v tom, čo robia dnes. Podobne sa nezmení fungovanie Podunajských Biskupíc, ktoré dnes slúžia pre dlhodobých pacientov.

Otázkou ostáva, ako štát vyrieši nemocnicu v Ružinove, ktorá podľa ministerstva môže ostať akútna nemocnica, ale môže sa aj zmeniť na zariadenie pre dlhodobo chorých alebo len na zariadenie s ambulanciami bez lôžok.

Aj keď stavba novej nemocnice ovplyvňuje zariadenia pod Univerzitnou nemocnicou, bude to úplne samostatná organizácia. Bude mať svojho vlastného riaditeľa, manažment a nebude nijako spojená so staršími nemocnicami.

Treba Bratislave novú nemocnicu?

Univerzitná nemocnica v Bratislave je dnes kolos, ktorý tvorí najväčšie dlhy zo všetkých nemocníc. Len v Sociálnej poisťovni dlhovali ku koncu októbra viac ako 55 miliónov eur, je to najviac zo všetkých nemocníc a každým mesiacom ho zvyšuje. Jedným z dôvodov, prečo sa najväčšia nemocnica na Slovensku takto zadlžuje, je aj zlý technický stav jej budov.

Nie je to len problém Univerzitnej nemocnice v Bratislave, typická všeobecná nemocnica u nás má podľa analýzy HPI totiž 44 rokov.

Prípad bratislavskej nemocnice je však o to ťažší, že viaceré jej budovy sú v havarijnom stave. Napríklad v roku 2013 nemala na to, aby obnovovala budovy či prístroje. Odstraňovala len havarijné stavy. Na to, aby ich vyriešila všetky a k tomu obnovila a modernizovala prístroje, by potrebovala sto miliónov eur.

Nová nemocnica bude podľa odhadov štátu stáť 250 miliónov eur. Bola by to prvá nová veľká všeobecná nemocnica, ktorá by na Slovensku vznikla od revolúcie. S novou nemocnicou by sa mali zmeniť aj procesy, ktoré v nej dnes fungujú. Už len preto, že by ju neprevádzkoval štát, ale súkromná firma.

Problémom s opravami starých budov Univerzitnej nemocnice je aj to, že štát nenájde 100 miliónov, ktoré by do toho investoval. Novú nemocnicu nebude musieť priamo financovať, keďže ju chce stavať cez PPP projekt, teda cez partnerstvo so súkromnou firmou. To je však zároveň jedno z najväčších rizík tohto projektu. Napríklad pri diaľniciach boli viaceré PPP projekty výrazne predražené.

Ďalším rizikom je, že ešte pred úplným spustením projektu budú parlamentné voľby, a nie je jasné, či bude chcieť nová vláda v tomto megaprojekte pokračovať. Zmluva s koncesionárom by mala byť pripravená na podpis v období pred voľbami. Konečné rozhodnutie napokon podlieha súhlasu vlády a podľa terajšieho harmonogramu by ho mala schvaľovať nová vláda, ktorá vzíde z volieb.

Rizikom je aj to, že takúto veľkú investíciu v zdravotníctve ešte na Slovensku nik nerobil, a tak s tým nemáme skúsenosti.

Ako bude vyzerať nová nemocnica v Bratislave?

Nová nemocnica by mala vzniknúť v bratislavskej časti Patrónka. Má mať 700 lôžok a ročne by mala zvládnuť 40-tisíc hospitalizácií.

Ako presne bude vyzerať a aké bude mať parametre ešte nie je jasné. Malo by sa o tom rozhodnúť do septembra tohto roku. Dnes totiž ministerstvo spúšťa súťaž na to, kto získa koncesiu na nemocnicu.

Znamená to, že výherca nemocnicu naprojektuje, zabezpečí výstavbu a potom ju bude 30 rokov prevádzkovať. Z prevádzkového zisku si bude môcť splácať svoju investíciu.

Teraz sa začína prvá fáza, takzvaný súťažný dialóg, kde sa potenciálni investori stretnú a spoločne so štátom, s poradcami, odborníkmi zo sektoru a dotknutými skupinami, ako sú napríklad lekárska komora, odbory, sestry, budú hovoriť o tom, ako by mala nemocnica vyzerať, čo by mala spĺňať, ako sa dá financovať.

Výsledkom tohto dialógu budú v septembri súťažné podklady. Tie by mali podrobne riešiť technicko-ekonomické riešenie nemocnice, jej financovanie a ostatné zmluvné podmienky. Na základe týchto súťažných podkladov firmy predložia ponuky.

„Malo by ísť o päť až 20 parametrov, ktoré súťažiaci nacenia,“ hovorí Králik. Ministerstvo chce takto postupovať, lebo sa na Slovensku takýto projekt ešte nerobil. Očakáva, že vďaka dialógu s firmami, ktoré majú s podobnými projektmi skúsenosti a ktoré prevádzkujú nemocnice, sa vyhnú chybám. Ak budú mať účastníci dialógu rozdielne návrhy, bude na ministerstve, aby rozhodlo o konečnej podobe, dodáva Králik.

Ministerstvo hovorí, že v súťažnom dialógu musí byť najviac desať možných uchádzačov. Ak by sa prihlásilo viac subjektov, ministerstvo vyradí uchádzačov podľa toho, koľko majú referencií.

Referencia bude jedno z hlavných kritérií na výber koncesionára. Referencia znamená, že firma, ktorá sa prihlási, za posledných 8 rokov naplánovala, zabezpečila výstavbu a aj prevádzkovala nemocnicu. Referencia stačí z menšej nemocnice, ako chce stavať štát, stačí, aby mala 200 lôžok a stála 100 miliónov, a nie 250, ako očakáva ministerstvo.

Referenciu však môže poskytnúť aj tretia osoba, ktorá nie je v konzorciu. V takom prípade však musí firma reálne využívať rady či odporúčania osoby, ktorej referencie využíva.

Kedy bude nemocnica hotová?

Nemocnica má začať naplno fungovať v prvom polroku 2018. Výstavba by mala podľa harmonogramu ministerstva trvať od októbra 2016 do prvého kvartálu 2018. Ide však o hraničné termíny, tvrdí ministerstvo. Preto nevylučuje, že niektoré termíny bude musieť posunúť, zatiaľ však chce vytvoriť časový tlak na to, aby bola nemocnica hotová čím skôr. Výrazne posunúť tieto termíny alebo celkovo zastaviť výstavbu môžu parlamentné voľby v roku 2016.

Práce môže zastaviť aj nezáujem – ak sa do ktorejkoľvek fázy tendra prihlásia menej ako tri firmy. „V takom prípade súťaž zrušíme,“ povedal Ivan Poprocký z Inštitútu zdravotnej politiky.

Kto ju postaví?

S možnými investormi či developermi sa ministerstvo zdravotníctva už v minulosti rozprávalo. Zatiaľ záujem prejavilo 26 firiem, ktoré sa dajú rozdeliť do troch skupín.

Z developerov to boli napríklad slovenské firmy Dalkia, J&T Real Estate a slovensko-španielske konzorcium OHL ŽS, ale aj francúzske a rakúske firmy.

Druhou skupinou sú finančné inštitúcie, ktoré majú záujem o financovanie projektu. Ide napríklad o banky ČSOB a ING Bank, Erste Group, o novej nemocnici so štátom hovorili aj britské či európske inštitúcie.

Treťou skupinou sú možní prevádzkovatelia, ako napríklad český Agel, ktorý prevádzkuje aj niektoré menšie nemocnice u nás, Svet zdravia vlastnený Pentou s najväčšou sieťou nemocníc u nás alebo kanadské či izraelské spoločnosti.

Ktoré a koľko firiem sa prihlási do tendra, sa dnes povedať nedá. Nemocnicu však môže stavať len firma alebo konzorcium spoločností, ktoré vedia naplánovať, zabezpečiť výstavbu a aj prevádzkovať nemocnicu.

Štát dnes tvrdí, že chce, aby išlo o transparentné spoločnosti s prehľadným pozadím a aby súťažiaci neboli navzájom prepojení. „Optimálne by to mali byť renomované medzinárodné spoločnosti,“ hovorí Králik.

Zákon im však zatiaľ nedovoľuje vylúčiť firmu preto, že nemá prehľadnú majetkovú štruktúru. „Môže sa nám prihlásiť firma s netransparentným vlastníkom a zákon nám nedovoľuje ju vylúčiť. Do podmienok sme však dali aj možnosť overovania referencií, takže minimálne v prípade firiem, ktoré poskytnú referencie, ich budeme vedieť overiť. A pri tomto type súťaže je podľa mňa nemožné, aby skutoční vlastníci ostali utajení,“ dodáva.

Akú úlohu bude mať v nemocnici štát?

Štát bude vlastniť stavbu, ale nebude môcť hovoriť do prevádzky nemocnice. Bude len kontrolovať, či prevádzkovateľ dodržiava zmluvu. Do súťažných podmienok chce ministerstvo zaradiť aj hodnotenie kvality. Napríklad tam môže byť podmienka, že do dvoch rokov bude musieť koncesionár získať významný certifikát kvality.

Štát by mal mať prístup ku všetkým zmluvám a k údajom o činnosti a hospodárení nemocnice.

Mal by mať aj ľudí v dozornej rade, vo výkonných funkciách však nebude.

„Ak sa to ukáže ako prínosné, nechávame otvorenú aj možnosť majetkovej účasti štátu v prevádzkovateľovi,“ povedal Králik.

Štát by tak s víťaznou firmou, ktorá by mala na starosti prevádzku, vytvoril spoločnú firmu na zabezpečovanie chodu nemocnice.

Okrem toho bude môcť štát aj zmeniť prevádzkovateľa aj počas 30 rokov, teda počas trvania koncesie. „Ale to len vtedy, ak by neplnili zmluvu a ohrozili by poskytovanie starostlivosti,“ hovorí Králik.

Koľko bude stáť?

Cena bude veľmi ovplyvňovať, kto nakoniec koncesiu na nemocnicu dostane. Odhad ministerstva zdravotníctva je dnes 250 miliónov eur. Bývalý minister zdravotníctva a šéf parlamentného výboru pre zdravotníctvo Richard Raši (Smer) v rozhovore pre Zdravotnícke noviny však povedal, že to bude podľa neho dvakrát toľko.

Celková výška výnosov bez nákladov za 30 rokov by mala byť podľa odhadu ministerstva 6,3 miliardy eur.

Suma však bude výsledkom súťaže, rovnako ako náklady na jej financovanie. Ministerstvo chce totiž určiť strop dividendy, ktorú si nový koncesionár bude môcť ročne vyplatiť, o konkrétnom spôsobe dnes nehovoria. O tento strop však budú firmy súťažiť v tendri. Viac bodov by dostal uchádzač, ktorý povie, že mu ročne stačí menej peňazí. Prípadný zvyšný zisk by sa podľa Králika mohol buď investovať v nemocnici, alebo by ho mohol získať aj štát. „Ten by peniaze mohol investovať aj do inej nemocnice,“ dodal.

Budú v novej nemocnici rovnakí lekári, ako sú dnes v UNB?

Lekárov, sestry či iný personál si bude vyberať prevádzkovateľ nemocnice. Štát teda nevie povedať, či ľudia, ktorí dnes pracujú v Univerzitnej nemocnici v Bratislave, budú pracovať aj v novej nemocnici.

Keďže lekári či odborári budú pri viacerých rozhovoroch s možnými investormi, je veľmi pravdepodobné, že budú chcieť do zmlúv pretlačiť aj ich záujmy.

Ministerstvo teraz sľubuje, že v zmluvách budú chcieť presadiť garanciu práv zamestnancov a aj spôsob výberu nových ľudí, ktorý by bol v prospech terajších zamestnancov. Či sa im to podarí, sa dnes nedá povedať, bude to závisieť aj od postoja firiem, ktoré sa zúčastnia dialógu.

Čo získa pacient stavbou novej nemocnice?

Nová nemocnica v Bratislave má poskytovať najťažšie zákroky a mala by byť posledným zariadením, ak si nižšie nemocnice nebudú vedieť poradiť.

Mala by poskytnúť aj priestor na vedu a štúdium. Keďže pôjde o univerzitnú nemocnicu, mala by tam prebiehať aj výučba.

Aké riziká môžu vzniknúť pre štát?

Problémom novej nemocnice je najmä spôsob, ako ju chce štát postaviť – teda cez PPP. Už v čase, keď sa ešte nevedelo, ako by mala vyzerať, prejavili o ňu záujem aj firmy známe z PPP projektov na diaľnice. Zapojiť sa tak chceli Váhostav Juraja Širokého, Doprastav, OHL.

Stavba a prevádzka meganemocnice za niekoľko stoviek miliónov eur láka aj finančné skupiny – Pentu a J&T. V minulosti sa chcel zapojiť aj podnikateľ Ivan Kmotrík.

„Financovanie projektov cez PPP je pre nezodpovedných politikov pokušením, ako sa zapáčiť a zavďačiť voličom a sponzorom. Sú často skrytým zadlžovaním štátu, ktorého dôsledky ponesú budúce generácie,“ povedal analytik INEKO Dušan Zachar pre denník SME ešte v roku 2012, keď premiér Robert Fico ohlásil, že štát postaví novú nemocnicu v Bratislave.

Dnes na DennikE.sk

  • Ekonomický newsfilter: Banky ukázali, že ich byrokrati sú o triedu šikovnejší ako tí štátni
  • Uvoľňovanie: Väčšina kúpalísk na Slovensku v stredu prevádzky neotvorí napriek avizovanému uvoľneniu
  • Pomoc: O odklad splatnosti preddavku na poistné za marec požiadalo poisťovne vyše 12 000 zamestnávateľov a SZČO
  • Zmena: Vladimír Masár už nebude partner Deloitte
  • Firmy: Rada PMÚ potvrdila kartel predajcov áut
  • Nemecko: Štát pripravuje program na podporu predaja áut za 5 miliárd eur
  • Radíme: Na výpočet poklesu tržieb už má podnikateľ manuál
Zdieľať

Priklincované ležadlá, čakanie na bazén a rúška. Akvaparky počítajú so všetkým

Takto plno zrejme v akvaparkoch v najbližších týždňoch nebude. Foto – TASR
Takto plno zrejme v akvaparkoch v najbližších týždňoch nebude. Foto – TASR

Viaceré akvaparky u nás neotvoria v stredu 3. júna, ale o niekoľko dní neskôr, niektoré až 1. júla. Na otvorenie potrebujú ich prevádzkovatelia poznať presné hygienické a kapacitné podmienky, ako smú fungovať, tie však ešte dnes večer známe neboli.

Zdieľať

Keby neprišiel odklad splátok úverov, problémy by malo vyše stotisíc domácností, hovorí šéf dohľadu NBS

Marek Ličák, NBS. Foto - TASR
Marek Ličák, NBS. Foto – TASR

Keby neprišiel odklad splátok úverov, problémy by malo vyše stotisíc domácností, hovorí šéf dohľadu NBS Marek Ličák. Odhady centrálnej banky hovoria, že zhruba 45-tisíc domácností však pre krízu nebude stačiť platiť svoje účty, ani keď sa im splátky úverov posunú o trištvrte roka.

Minúta po minúte

Zdieľať

Európske akcie sa dnes vyšplhali na úroveň z prvej polovice marca. Výrazne posilnila burza vo Frankfurte, nemecké automobilky totiž ťažia z očakávania štátnej podpory predaja.

Paneurópsky akciový index STOXX 600 obchodovanie uzavrel rastom o 1,57 percenta na 359,77 bodu.

Hlavný index nemeckých akcií DAX si pripísal 3,75 percenta na 12.021,28 bodu. STOXX 600 sa dnes dostal najvyššie od 9. marca a DAX najvyššie od 5. marca. Paneurópsky akciový index od marcového prepadu posilnil o 34 percent.

Výrazne dnes posilnili akcie nemeckých automobiliek Volkswagen (o 5,74 percenta), Daimler (o 7,73 percenta) a BMW (o 5,23 percenta). Agentúra Reuters s odvolaním sa na svoje zdroje uviedla, že nemecké ministerstvo hospodárstva navrhuje program na podporu predaja áut v hodnote 5 miliárd eur.

Spevnili aj akcie leteckej spoločnosti Lufthansa, a to o 3,41 percenta. Dozorná rada firmy v pondelok schválila prijatie vládnej pomoci v hodnote 9 miliárd eur. (čtk, reuters)

Zdieľať

Francúzska vláda dnes odobrila finančnú pomoc pre Renault. Automobilke schválila štátnu garanciu na úver vo výške 5 miliárd eur, potvrdil minister financií a hospodárstva Bruno Le Maire.

Renault, ktorý sa dostal do finančných problémov, minulý týždeň oznámil rozsiahle úsporné opatrenia, ktorých súčasťou je aj zrušenie zhruba 15 000 pracovných miest po celom svete.

Le Maire sa predtým stretol s predstaviteľmi Renaultu, odborov a regionálnymi poslancami. Išlo predovšetkým o budúcnosť veľkého závodu v Maubeuge na severe krajiny. Cieľom je vypracovanie plánu, ktorý by zaistil pokračovanie produkcie a zachovanie zamestnanosti v závode po roku 2023. (tasr)

Zdieľať

Spoločná európska mena pokračuje v posilňovaní a jej kurz sa dostal na 11-týždňové maximum. Euro sa popoludní predávalo s plusom 0,4 % po 1,1178 USD, keď predtým sa jeho kurz dostal na 1,1185 USD, najviac od 17. marca.

Devízový stratég Deutsche Bank George Saravelos počíta s ďalším poklesom dolára a spevňovaním eura až na 1,15 USD/EUR.

Americký dolár sa oslabil na 3-mesačné minimum voči kanadskému doláru a voči austrálskemu doláru na najnižšiu úroveň od konca januára. Japonský jen, ktorý je tiež považovaný za bezpečný prístav v časoch neistoty, klesol voči americkému doláru o 0,1 % na 109,71 JPY/USD.

Dolárový index, ktorý meria vývoj amerického dolára voči šiestim dôležitým menám, klesol na 94,44 bodu, čo bola jeho najnižšia úroveň od polovice marca. Index od svojho vrcholu v marci stratil asi 5 %.

Na trhoch pretrváva optimizmus aj napriek rastúcemu napätiu vo vzťahoch medzi USA a Čínou a masovým nepokojom v USA. Obchodníci predpokladajú, že centrálne banky budú pokračovať v nákupoch vládnych dlhopisov a ďalších finančných aktív, aby ochránili svoje ekonomiky pred následkami pandémie nového koronavírusu.

Očakáva sa napríklad, že Európska centrálna banka zvýši svoj program núdzového pandemického programu nákupu PEPP v objeme 750 miliárd eur o zhruba 500 miliárd eur. Japonská centrálna banka (BoJ), ECB a americká centrálna banka (Fed) od začiatku roka zvýšili svoje bilancie o 10 %, 20 %, respektíve 70 %, uviedol makrostratég Société Générale Kit Juckes. (tasr)

Zdieľať

Slovenská aliancia moderného obchodu víta uvoľnenie opatrení v oblasti predaja od stredy, teda zrušenie seniorských hodín a povolenie väčšieho počtu zákazníkov v predajni.

„Seniorské hodiny mali v úvode krízy pozitívny vplyv na ochranu najohrozenejšej skupiny obyvateľstva, ale pri súčasnom pozitívnom vývoji, v súvislosti s pandemickou situáciou na Slovensku, postupne stratili svoje opodstatnenie. Nielenže blokovali nákupy pre iné skupiny ľudí, najmä matky s deťmi, ale čoraz menej ich využívali aj samotní seniori,“ priblížil predseda aliancie Martin Krajčovič.

Rovnako je to podľa neho aj s reguláciou vstupu do predajní. „Krajiny, ktoré úspešne bojujú so súčasnou pandémiou, neustále uvoľňujú tento typ regulácie. Vítame preto rozhodnutie krízového štábu znížiť počet z doterajších 15 m2 na jedného zákazníka na 10 m2,“ podčiarkol.

„Chceli by sme aj vyzvať kompetentné orgány, aby v prípade pozitívneho vývoja pokračovali v uvoľňovaní opatrení až do ich úplného zrušenia a k vráteniu regulácie do pôvodného stavu. Samozrejme, za zachovania nevyhnutných hygienických opatrení,“ dodal Krajčovič. (tasr)

Zdieľať

Britskí sporitelia zvýšili v marci a v apríli svoje bankové vklady o rekordnú sumu. Údaje Bank of England ukázali, že si britské domácnosti pripísali na bankové účty viac ako 30 miliárd libier (33,45 miliardy eur).

V marci a apríli vláda pre pandémiu koronavírusu zaviedla blokády, takže väčšina obchodov bola zatvorená. Milióny ľudí sa pritom obávali straty zamestnania.  Z viac ako 30 miliárd libier si vyše 16 miliárd odložili sporitelia v apríli, keď boli obmedzenia najprísnejšie. Údaje za máj ešte neboli zverejnené.

Tento nárast vkladov vyvoláva otázku, či britskí spotrebitelia začnú viac míňať, keďže sa už blokády zmierňujú a obchody sa otvárajú. Alebo či počkajú, kým nebude jasnejšie, ako tvrdo budú zasiahnuté ich príjmy, keďže ekonomika v dôsledku pandémie smeruje do najhlbšej ročnej recesie za tri storočia. Ich reakcia pomôže odhadnúť tempo zotavenia hospodárstva a ovplyvní aj to, akú veľkú podporu mu bude musieť poskytnúť vláda aj centrálna banka.

Administratíva premiéra Borisa Johnsona totiž zvažuje možnosti, ako podporiť ekonomiku, keďže sa pripravuje na postupné stiahnutie svojho obrovského balíka pomoci v nasledujúcich mesiacoch, uviedli zdroje oboznámené s touto záležitosťou. Očakáva sa, že centrálna banka zvýši menové stimuly už tento mesiac.

Banka Barclays vo svojom odhade predpovedá, že britskí spotrebitelia si budú udržiavať vyššie úspory. A zároveň aktuálne oživenie výroby a stavebníctva stratí tempo, zatiaľ čo narušenie dodávateľských reťazcov bude ďalej brzdiť hospodárstvo. (tasr)

Zdieľať

O odklad splatnosti preddavku na poistné za marec doteraz požiadalo zdravotné poisťovne viac ako 12 000 zamestnávateľov a SZČO. Takmer polovica z nich pripadá na najväčšiu VšZP.

Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP) požiadalo o odklad takmer 6 000 SZČO a zamestnávateľov. „Odložené poistné za marec predstavuje aktuálne sumu 3,63 milióna eur,“ informovala Zuzana Štukovská z referátu komunikácie VšZP.

Dôvera eviduje 5 615 žiadostí o posun splatnosti preddavku na poistné za marec. „Z toho bolo 2 058 živnostníkmi alebo samoplatiteľmi, 3 557 žiadostí podali zamestnávatelia,“ povedal PR špecialista Matej Štepiansky.

Union ZP požiadalo o odklad splatnosti preddavku za marec podľa hovorkyne Beáty Dupaľovej Ksenzsighovej 1 776 platiteľov, z toho 1 540 zamestnávateľov a 236 SZČO.

Požiadať o odklad splatnosti preddavku na poistné za marec umožnili vybranej skupine platiteľov za presne stanovených podmienok zmeny v legislatíve počas krízy, spojenej s novým koronavírusom. (tasr)

Zdieľať

Medzinárodná výstava Agrokomplex sa na nitrianskom výstavisku tento rok neuskutoční. Plánovaný Autosalón Autoshow zatiaľ nie je zrušený, uskutočniť by sa mal od 8. do 11. októbra.

Spolu so 47. ročníkom Agrokomplexu sú zrušené aj 15. ročník Národnej výstavy hospodárskych zvierat, 27. ročník medzinárodnej družstevnej kontraktačno-predajnej výstavy spotrebného tovaru Coopexpo a tretí ročník ekologického podujatia Enviro, Ekofestival, informovalo vedenie Agrokomplexu Národného výstaviska. Výstavy sa mali konať od 20. do 23. augusta.

Na výstavisku sa neuskutoční ani otvorenie leta na amfiteátri, ktoré sa malo konať 5. júna, či Prvý detský festival, ktorého termín bol naplánovaný od 20. do 21. júna. Vedenie výstaviska zrušilo aj 22. medzinárodný veľtrh strojov, nástrojov, zariadení a materiálov pre drevospracujúci priemysel Lignumexpo a 18. medzinárodnú lesnícku výstavu Les, ktoré sa mali konať od 16. do 20. septembra. (tasr)

Zdieľať

Väčšina kúpalísk na Slovensku v stredu svoje prevádzky neotvorí napriek avizovanému uvoľneniu opatrení. Potvrdili to zástupcovia viacerých zariadení, ktoré sú združené Asociácii akvaparkov, kúpalísk a plavární.

Aktuálne tvorí členskú základňu asociácie 22 členov. „Potrebujeme aspoň niekoľko dní na otvorenie a najmä jasné podmienky, za ktorých budeme môcť kúpaliská prevádzkovať. Bez presne určených hygienických podmienok žiadne kúpalisko svoje brány neotvorí,“ zhodli sa členovia asociácie v Nových Zámkoch.

Podľa slov Gabriela Somogyiho z Thermalparku Dunajská Streda prevádzkovatelia kúpalísk pozitívne prijali oznámenie premiéra o otváraní kúpalísk, vyplývajúce z rozhodnutia krízového štábu. „Stále však nevieme, aké hygienické oparenia je potrebné dodržať alebo aké počty návštevníkov je možné pustiť do areálu,“ povedal Somogyi.

Asociácia doručila počas uplynulého týždňa krízovému štábu návrh opatrení, ktorý obsahoval vyše 100 bodov. „Doteraz sa k nemu nikto nevyjadril. Je teda možné očakávať, že od stredy väčšina akvaparkov, kúpalísk a plavární stále neotvorí svoje brány. Za hlavný dôvod považujeme čas, ktorý potrebujeme na prípravu a presné špecifikovanie hygienických opatrení,“ zhodli sa členovia asociácie.

Viacero prevádzkovateľov kúpalísk stále čaká aj na vyjadrenie, či budú akvaparky a kúpaliská patriť pod označenie „zhromažďovanie osôb“ alebo nie. „Navrhli sme, aby akvaparky a kúpaliská nepatrili pod označenie ‚zhromažďovanie osôb‘, keďže pre prevádzky, ktoré majú kapacitu 5000 a viac návštevníkov, by presné stanovenie počtu návštevníkov bolo ekonomicky nerentabilné,“ vyjadrili sa členovia asociácie.

Podľa nich je namieste otázka, či sa počet návštevníkov bude odvíjať od štvorcových metrov, ako je to aj v prípade vnútorných prevádzok, alebo podľa iných prepočtov. (tasr)

Zdieľať

Zákaz nelegálneho zamestnávania vlani na Slovensku porušilo 758 zamestnávateľov, pracovalo u nich „načierno“ 1 617 ľudí. Počet nelegálne zamestnaných osôb medziročne klesol o 853.

Vyplýva to z informatívnej správy o vyhľadávaní a potieraní nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania za minulý rok, ktorú má prerokovať vláda.

Celkovo inšpektoráty práce urobili 21 761 kontrol zameraných na nelegálne zamestnávanie a skontrolovali 19 348 subjektov a 46 034 ľudí na pracoviskách. V minulom roku inšpektori zistili 36 prípadov nelegálneho zamestnávania mladistvých.

Firmy „načierno“ zamestnávali aj cudzincov, celkovo bolo takýchto prípadov 478. Najväčší počet v rámci krajín EÚ tvorili nelegálne zamestnávaní občania z Maďarska, Chorvátska, Poľska a Českej republiky. V rámci príslušníkov tretích krajín tvorili najväčší počet nelegálne zamestnaní Ukrajinci a Srbi.

Z hľadiska odvetví boli vlani najvyššie počty odhalených nelegálne zamestnaných ľudí v stavebníctve, administratívnych a podporných službách a v priemyselnej výrobe.

Zákaz nelegálneho zamestnávania porušovali najviac malí zamestnávatelia s počtom zamestnancov do deväť. „Táto skutočnosť bola zistená aj v predchádzajúcich štyroch kalendárnych rokoch,“ uvádza sa v správe. Tiež tento zákaz najviac porušovali spoločnosti s ručením obmedzeným a podnikatelia.

Spomedzi krajov bol najvyšší počet nelegálne zamestnávaných ľudí odhalený vo firmách v Nitrianskom kraji a najnižší v Banskobystrickom kraji.

Celkovo boli právoplatne uložené pokuty 764 zamestnávateľom v sume 3,3 milióna eur za porušenie nelegálneho zamestnávania. „Počet pokút bol medziročne nižší o 10,8 %. Suma uložených pokút je medziročne nižšia o 23,9 %,“ uvádza sa v informatívnom materiáli. (tasr)

Zdieľať

Dopyt po službách cestovného ruchu na Slovensku je napriek uvoľňovaniu opatrení nízky a bude taký až do konca tohto roku, tvrdí Zväz cestovného ruchu. Aj v hoteloch, ktoré otvárali medzi prvými, je obsadenosť okolo 10 %, nízky je aj počet rezervácií na letné mesiace.

Zväz tvrdí, že pre mnohých domácich turistov sú dôležité informácie, kedy budú môcť využiť wellness služby a bazény, a to doteraz nebolo jasné. Rezervácie návštevníkov zo zahraničia zatiaľ nie sú preto, že nie je jasné, kedy a za akých podmienok sa budú otvárať hranice Slovenska pre turistov z cudziny.

Zdieľať

Zväz cestovného ruchu víta uvoľňovanie ďalších služieb cestovného ruchu od stredy a zmiernenie reštrikcií v ubytovacích službách a gastroprevádzkach. Na druhej strane kritizuje, že niekoľko hodín predtým, ako nadobudnú nové opatrenia účinnosť, ešte nie sú známe podrobnosti, keďže ich ešte hlavný hygienik nezverejnil.

Zväz pritom pripomína skúsenosti z minulých fáz uvoľňovania, keď sa nie vždy úplne zhodovali informácie zverejnené po krízovom štábe či konzíliu s tým, čo Úrad verejného zdravotníctva neskôr zverejnil v nariadení či usmernení.

Zdieľať

Po troch týždňoch už vieme, že dočasná ochrana pred veriteľmi podnikateľov nezaujala

Prvou štátnou firmou, ktorá požiadala o krízovú ochranu pred veriteľmi, je agrokomplex, ktorý musel pre pandémiu zavrieť výstavisko. Foto - TASR
Prvou štátnou firmou, ktorá požiadala o krízovú ochranu pred veriteľmi, je agrokomplex, ktorý musel pre pandémiu zavrieť výstavisko. Foto – TASR

Dočasná ochrana pred veriteľmi podnikateľov zatiaľ nezaujala, píše hlavný analytik Finstat.sk Pavol Suďa v pravidelnom hodnotení vyhlásených bankrotov. V máji zásadne nepribudlo ani klasických konkurzov, väčšinou stále putujú do krachu firmy s vysokými dlhmi voči štátu.

Zdieľať

Bankový sektor na Slovensku je pripravený na krízu v súvislosti s pandémiou koronavírusu, rizikom je však hrozba nesplácania úverov. Kľúčovým opatrením bolo zavedenie možnosti odložiť splátky pôžičiek, uviedla dnes NBS.

„Slovenské banky sú na krízu dobre pripravené. Majú dostatok kapitálu a likvidity. Rizikom je však nárast zlyhaných úverov. Dôležitú úlohu zohralo to, že sa prijali opatrenia, aby zlyhané úvery nezačali rásť okamžite,“ povedal novinárom člen Bankovej rady NBS Vladimír Dvořáček.

Banky, lízingové firmy a ďalšie finančné spoločnosti na Slovensku musia spotrebiteľom a malým či stredným podnikom po ich žiadosti až na výnimky umožniť odloženie splátok pôžičiek na tri až deväť mesiacov. Opatrenie po dohode so zástupcami finančného sektora zmenou zákona presadila pri prepuknutí COVID-19 vláda Igora Matoviča.

Podľa Dvořáčka práve zavedenie odkladu splátok úverov je kľúčovým opatrením na zmiernenie následkov pandémie na finančný sektor. Prípadné straty z nesplácaných úverov by sa prejavili v budúcom roku. „Kúpili sme si čas, aby sme sa na túto situáciu pripravili,“ povedal.

Podľa NBS slovenské domácnosti podali 150-tisíc žiadostí o odklad splátok; to je desatina z celkového počtu úverov poskytnutých tejto skupine dlžníkov.

Banky podľa NBS sprísnili podmienky poskytovania pôžičiek. Vyšší dopyt po úveroch zaznamenali aj zo strany podnikov, ktoré pre koronavírus čelia výpadku likvidity.

NBS upozornila, že aj bez pandémie COVID-19 by zisk slovenských bánk výraznejšie klesal. Centrálna banka opäť vyzvala na zrušenie mimoriadnej bankovej dane, ktorá nezávisí od výšky zisku bánk, ale ich bilančnej sumy. Odvod, ktorého sadzbu zvýšila predchádzajúca vláda, by podľa NBS postupne tvoril 40 percent zisku sektora. (čtk)

Zdieľať

Európska komisia chce v reakcii na pandémiu výrazne posilniť spoločné financovanie zdravotníctva a krízovej pomoci. V návrhu ďalšieho sedemročného rozpočtu Únie spojeného s fondom obnovy pre túto oblasť počíta s viac než 12,5 miliardy eur.

Ide zhruba o desaťnásobok peňazí vynakladaných spoločne v súčasnosti.

EÚ by vďaka tomu mala byť lepšie pripravená na krízy podobné tej súčasnej, povedal eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič. (čtk)

Zdieľať

Európska komisia v stredu o 13.00 h otvára v poradí už štvrtú a poslednú výzvu na predkladanie žiadostí o finančné poukážky v rámci iniciatívy WiFi4EU na zriadenie bezplatných sietí wi-fi vo verejných priestoroch.

Týka sa to mestských radníc, verejných knižníc, múzeí, verejných parkov alebo námestí.

Výzva bude otvorená do štvrtka 4. júna do 17.00 h pre obce alebo združenia obcí vo všetkých 27 členských štátoch EÚ, ako aj pre lokality zo Spojeného kráľovstva a tiež z Islandu a Nórska.

Obce budú môcť v rámci poslednej výzvy požiadať o 947 poukážok, každá v hodnote 15-tisíc eur. Obce, ktorým sa podarí poukážky získať, ich budú môcť použiť na inštaláciu zariadení wi-fi vo verejných priestoroch obce, kde doteraz bezplatný hotspot nebol.

Každá z obcí, ktorá má záujem získať poukážku, sa musí zaregistrovať na vyhradenom portáli WIFI4EU (https://wifi4eu.ec.europa.eu/#/home), kde bude môcť jedným kliknutím požiadať o poukaz.

Podobne ako pri predošlých troch výzvach aj teraz sa poukážky budú distribuovať podľa zásady „kto skôr príde, ten skôr berie“, pričom EK zabezpečí geografickú rovnováhu v snahe poskytnúť poukážky všetkým 30 krajinám zúčastňujúcich sa na tejto iniciatíve. Každá zúčastnená krajina má nárok na najmenej 15 poukážok. (tasr)

Za vaše predplatné

Predplaťte si informačného asistenta o ekonomike

Kúpiť predplatné

Aktivujte si ranný Ekonomický Newsfilter

Pozrite si ukážkuAktivovať