Denník N

Nie, vojnu nevyhral iba východný front a sovietska armáda by po La Manche neprišla

Vojaci Červenej armády pripevňujú sovietsku zástavu nad budovou nemeckého parlamentu v Berlíne v roku 1945. Foto - archív AP
Vojaci Červenej armády pripevňujú sovietsku zástavu nad budovou nemeckého parlamentu v Berlíne v roku 1945. Foto – archív AP

Argumenty o rozhodujúcom vplyve východného frontu a podradnej úlohe západných spojencov sa opierajú o logicky nesprávnu úvahu.

Autor je historik a politológ, pôsobí na Viedenskej univerzite

V súvislosti s priebehom druhej svetovej vojny existuje viacero mýtov. Aj vzhľadom na kľúčovú úlohu, ktorú pri oslobodzovaní Slovenska zohral Sovietsky zväz, aj s ohľadom na vývoj po roku 1948 pri hodnoteniach konfliktu stále zaznievajú názory, že vojnu do značnej miery rozhodli operácie na východnom fronte a že Červená armáda zohrala kľúčovú a jednotky spojencov „podpornú“ úlohu. Alebo zjednodušene: sila červenoarmejcov bola taká, že by ich zastavil až kanál La Manche.

Ide však o mýtus. V tejto krátkej úvahe sa pokúsim vysvetliť prečo. Moje argumenty sa opierajú jednak o štúdium (publikovaných či nepublikovaných) dokumentov z britských, amerických, francúzskych, nemeckých, ruských a českých archívov, ako aj o relevantnú historiografickú literatúru, ktorej je na pultoch kníhkupectiev menej ako šafranu. Začnem krátkou úvahou.

Je všeobecne známym faktom, že Luftwaffe (nemecké letectvo) nemala dostatočný počet lietadiel Junkers Ju 52 na to, aby plnohodnotne dokázala zásobovať aj Rommelovu armádu v Afrike, aj jednotky Paulusa pri Stalingrade. Možno z toho teda usudzovať, že rozhodujúcim momentom vojny bol november 1942 a vylodenie spojencov v Afrike (Operácia Pochodeň), keď sa Stalin dočkal spustenia toľko očakávaného druhého frontu, čo Sovietom do veľkej miery pomohlo ubrániť sa počas kritickej zimy 42/43 a následne prejsť začiatkom jari do protiútoku?

Určite nie, ale vyššie uvedený argument o rozhodujúcom vplyve východného frontu a Červenej armády sa opiera práve o takúto logicky nesprávnu úvahu. Z jednoduchej časovej následnosti totiž nemožno vyvodiť príčinný vzťah.

Pod výsledok vojny sa podpísal celý rad udalostí: prijatie Zákona o pôžičke a prenájme (marec 1941), spojeného s dodávkami pomoci do Británie, ZSSR, ako aj francúzskym jednotkám pod vedením generála Girouda v Afrike, a s bitkou o Atlantik. Logisticky náročné operácie nad rozľahlými oblasťami Atlantického a Tichého oceánu viedli aj k extrémnemu rozvoju letectva, meteorologickej služby a zabezpečovacích technológií, čo od základu zmenilo to, akým spôsobom dnes vnímame čas a geografický priestor. Napríklad len počas vojny Washington investoval do vývoja radarov tri miliardy dolárov, pričom atómová bomba vyšla na

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie