Denník N

Zastavme hospodársky rast

Budúca politická garnitúra sa definuje ako progresívna, ale v skutočnosti nie je zelená.

Autor je politológ, Ústav medzinárodných vzťahov, Praha,
Fakulta sociálnych a ekonomických vied, UK, Bratislava

Keby každý obyvateľ planéty žil rovnako konzumným spôsobom ako priemerný Slovák, potrebovali by sme dva a pol Zeme a jej zdrojov. Nie iba tú jednu, od ktorej závisí náš život. Bohatšia časť ľudstva prečerpáva zdroje planéty. Čo s tým?

Nové politické strany rovnako ako tie staré ponúkajú najrôznejšie ekologické riešenia. Od prechodu na obnoviteľné zdroje až po cirkulárnu ekonomiku. Zároveň sa však naďalej usilujú o hospodársky rast. Progresívne Slovensko vo svojom najnovšom programovom dokumente kritizuje regionálne nerovnosti, pretože znižujú „potenciál ekonomického rastu krajiny“. Strana Spolu zas predpokladá kvalitný regulačný rámec a infraštruktúru pre „dlhodobo udržateľný rast“ a prezident Kiska v roku 2018 ocenil, že vďaka Petrovi Kažimírovi bude Slovensko „ďalej hospodársky rásť“.

Hospodársky rast je, zdá sa, implicitný cieľ takmer všetkých (potenciálne) parlamentných strán. O jeho zmysluplnosti sa však mimo Slovenska vedie vážna diskusia, v ktorej rast dostáva prívlastok zelený. Prispeli do nej Jason Hickel z Londýnskej univerzity a Giorgos Kallis z Autonómnej univerzity v Barcelone prehľadovým článkom odpovedajúcim na kľúčovú otázku: je zelený rast možný?

Akademici argumentujú, že

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Teraz najčítanejšie