Denník N

Trump ničí tri desaťročia ťažkej práce s Mexikom

Mexický prezident Obrador počas svojho víťazného prejavu. Foto – TASR/AP
Mexický prezident Obrador počas svojho víťazného prejavu. Foto – TASR/AP

Vzťah USA s Mexikom bol vždy nerovný, Mexičania majú byť na čo nahnevaní, ale v posledných desaťročiach sa darilo väzby upevňovať. Až prišiel súčasný americký prezident.

Autor je americký novinár a politológ
Článok uverejňujeme so súhlasom The Washington Post

Nech už bude konečný výsledok konfliktu prezidenta Trumpa s Mexikom akýkoľvek (aktualizácia – Trump v piatok oznámil, že uvalenie ciel na dovoz tovaru z Mexika odkladá na neurčito), jeden dôsledok je známy už dnes. Podkopal totiž jeden najpôsobivejších úspechov americkej zahraničnej politiky za posledné tri desaťročia. Mexiko bolo v minulosti reflexívne antiamerickou krajinou známou svojím radikalizmom a rozhorčenosťou voči svojmu mocnému severnému susedovi. Ale počnúc 90. rokmi sa vďaka opatrným snahám lídrov na oboch stranách hranice tento prístup menil. A to až do chvíle, kým sa washingtonského kormidla neujal Donald Trump.

Pozor na gringov

Tvrdenie, že Mexiko sa počas väčšej časti svojej modernej histórie definovalo v opozícii k Spojeným štátom, nemá ďaleko od pravdy. Mexiko sa vnímalo ako rozvojová krajina, ktorú utláča jej mocnejší imperialistický sused. A tento názor mal isté opodstatnenie aj v realite. Z mexického pohľadu sú americké vzťahy s ním charakterizované vykorisťovaním a anexiou. Po neúspešnom pokuse kúpiť územie dnešnej Kalifornie, Arizony, Nového Mexika a iných štátov amerického západu prezident James Polk Mexiko napadol a v zásade toto územie uchvátil. V roku 1853 USA získali dokonca ešte inú časť mexického územia v rámci obchodu známeho pod názvom Gadsden Purchase. USA tak získali približne polovicu pôvodného mexického územia.

Neskôr, v 20. storočí, bol washingtonský vzťah k Mexiku zvyčajne postavený najmä na ochrane veľkých amerických korporácií, zvlášť ropných spoločnosti, ktoré sa snažili podnikať v Mexiku tak, aby im do toho miestne úrady zasahovali čo najmenej. Takýto prístup vytvoril politickú klímu plnú vzdoru a odporu k Washingtonu, čo sťažovalo cezhraničnú spoluprácu v takmer akejkoľvek oblasti. Ako si všimla Shannon O’Neilová, Mexiko patrilo k tým niekoľkým krajinám, ktoré odmietli americkú pomoc v rámci programu prezidenta Johna F. Kennedyho Spojenectvo pre pokrok.

Staré dobré časy

Tento prístup sa však v 90. rokoch zmenil. Studená vojna sa skončila a hrozba socialistickej krajiny na hraniciach sa pre USA stávala oveľa menšou. Mexiko prešlo v 80. a v 90. rokoch sériou hospodárskych kríz a zúfalo potrebovalo pomoc. Začalo preto otvárať svoje hospodárstvo i politický systém. Americké firmy začali v Mexiku viac podnikať a za hranicou chceli mať stabilného obchodného partnera. Washington zatiaľ prichádzal na to, že najlepším riešením na všetky problémy prichádzajúce spoza hraníc – imigrácia, drogy, násilie – je prosperujúci a demokratický sused. Vzťahy medzi Mexikom a Spojenými štátmi sa rýchlo transformovali. Starý mexický antiamerikanizmus upadol do zabudnutia, susediace krajiny zlepšili spoluprácu v takmer všetkých relevantných oblastiach, podpísali Severoamerickú dohodu o voľnom obchode NAFTA a spolupracovali na všetkom počnúc vodným manažmentom a končiac imigráciou a drogami. Stačí si uvedomiť, že mexická vláda umožnila Spojeným štátom vziať do väzby tamojšieho najhľadanejšieho kriminálnika Joaquína Guzmána prezývaného El Chapo, aby ho mohli súdiť v Brooklyne.

Z kopca

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Donald Trump

Teraz najčítanejšie