Poučenia z vylodenia majú zmysel aj v dobe kyberútokov
Aj sedemdesiatpäť rokov po vylodení v Normandii sú oceány, schopnosť oklamať protivníka a hrdinstvo dôležité ako doteraz.
Autor je bývalý veliteľ síl NATO v Európe
V čase päťdesiateho výročia vylodenia v Normandii som bol mladým námorným dôstojníkom. Slúžil som ako kapitán na vojenskej lodi Barry, ktorá je napriek tomu, že si pamätá tri desaťročia amerických vojen, stále v službe. V tom čase bola pýchou námorníctva, ktorej sa dostalo pozoruhodnej cti plávať popri južnom pobreží Anglicka, kde sa na ňu pozerala kráľovná Alžbeta II., a potom sa preplaviť cez Lamanšský prieliv na pobrežie Francúzska.
Naša krátka plavba bola pripomienkou začiatku operácie, ktorá sa začala 5. júna 1944. Zakotvili sme na pobreží Normandie tak, aby na nej mohla vystúpiť časť rečníkov zo spojeneckých štátov vrátane amerického prezidenta Billa Clintona. Pre moju mladú posádku (vekový priemer bol 22 rokov) to bol zásadný moment. Plavili sme sa tými istými vodami ako naši predchodcovia počas operácie Neptune, čo bola námorná súčasť väčšej operácie Overlord.
Z Atlantiku do Pacifiku
Dnes je to teda už 75 rokov, no poučenie z týchto udalostí nie je časovo obmedzené. Lenže ako môže Američanom a ich spojencom pomôcť pri riešení bezpečnostných výziev 21. storočia?
Po prvé, musíme si uvedomiť, že ešte aj dnes sú oceány veľmi dôležitým priestorom, v ktorom sa dá strategicky a takticky menévrovať. Aby zabránil spojencom otvoriť v Európe druhý front, bol Hitler nútený vytvoriť takzvaný Atlantický val. To znamenalo obraňovať obrovské úseky pobrežia od arktických oblastí Nórska po južné Francúzsko, čo obmedzilo jeho schopnosť obrany. Trinásť spojeneckých krajín poslalo na pobrežie Normandie v takmer siedmich tisícoch plavidiel všetkých veľkostí viac ako 150-tisíc vojakov. Oceány poskytovali priestor na taktické prekvapenie, pretože nepriateľ nemohol vedieť, na aké miesto úder dopadne.
Tá istá schopnosť využiť svetové oceány na strategické, a zvlášť taktické prekvapenia je dôvodom, prečo si americké námorníctvo aj naďalej udržiava veľmi sofistikované obojživelné útočné plavidlá a prečo máme stále viac ako 200-tisíc mariňákov v službe či v zálohe. Akékoľvek plány znížiť ich počet by mali katastrofálne dôsledky zvlášť teraz, keď sa potenciálny veľmocenský konflikt presunul do Tichého a Indického oceánu.
