Denník N

Roky čakal na azyl: Na ulici som terorista a Arab. Ale je to tu dobrá krajina

Reza. Foto N - Veronika Prušová
Reza. Foto N – Veronika Prušová

Musel ujsť z Iránu, pretože konvertoval na kresťanstvo. Naši úradníci mu to neverili, a tak ho z viery skúšali. Absolvoval preto aj podmienečný krst v Košiciach. „A úprimne poviem, že na migračnom úrade mi dali horšie otázky ako v kostole,“ hovorí Reza (28).

Z Iránu musel ujsť. Cieľom jeho cesty bolo Anglicko, no skončil v detskom domove v Trenčíne. Zhruba desať rokov žiadal na Slovensku o azyl. Za ten čas sa naučil dobre po slovensky, našiel si priateľku a konečne aj plánuje budúcnosť. V rozhovore sa dočítate:

  • ako Reza utekal z Iránu;
  • ako sa môže dostať mladý Iránec ku kresťanstvu;
  • ako spoznával Slovensko;
  • aký je rozdiel medzi Iránom a Slovenskom;
  • ako ho skúšali naši úradníci z viery.

Spomeniete si ešte na svoje prvé ráno na Slovensku?

Spomeniem. Už je to skoro jedenásť rokov.

Aké to bolo?

Veľmi čudné. Nepoznal som ani jazyk a zrazu som sa zobudil v detskom domove. Nevedel som, kde som, čo bude ďalej.

Čo bolo potom?

Postupne prichádzali za mnou ľudia a tlmočili mi, vysvetľovali, čo bude.

Koľko ste mali vtedy rokov?

Sedemnásť.

Predpokladám, že ste sa nechceli dostať na Slovensko.

Slovensko som vôbec nepoznal, iba Československo. Až keď ma posielali z Česka, tak som zistil, že idem na Slovensko.

Prečo odtiaľ?

Pretože tam ma zadržali a zistili, že do Európskej únie som prišiel cez Slovensko. A taký je zákon. Odkiaľ utečenec príde, tam ho treba vrátiť.

A čo ste si hovorili, keď ste sa to dozvedeli?

Že OK, ak je to v Európe. Dúfal som, že ma nevrátia späť do Iránu.

Prečo ste vlastne museli odísť z Iránu?

Konvertoval som na kresťanstvo. Vedela o tom len moja rodina, dvaja kamaráti a priateľka, ktorá to však prezradila svojej rodine, a tak sa to rozšírilo. Od nich sa to dozvedela náboženská polícia. Môj otec bol v armáde 30 rokov, takže mal veľmi veľa známych medzi policajtmi. Vďaka nim sa dozvedel, že ma dali do systému. Povedali mu, aby ma čo najrýchlejšie poslal preč. Musel som odísť, kým na mňa nevydali zatykač. Preto ma tak náhle zobudil a poslal do Thajska. Keď som bol tam, vydali zatykač.

Viete, koľko peňazí musel otec dať za váš útek?

Veľmi veľa. Pamätám si, že 17-tisíc dolárov zaplatil len pašerákovi. K tomu treba pripočítať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Rozhovory

Teraz najčítanejšie