Denník N

Panovačnosť, nenaplnené ambície, tradície – čitatelia opisujú, ako sa s rodičmi hádali o výber povolania

Ilustračné foto - Flickr.com/Kevin Zollman
Ilustračné foto – Flickr.com/Kevin Zollman

Kým sa vymanil Dušan spod rodičovského vplyvu, strávil päť zbytočných rokov v armáde. Niektorí sa však nedokázali vzoprieť nikdy.

Pavlovi zomrel otec pred pár mesiacmi. Päťdesiatšesťročný elektrotechnický inžinier hovorí, že s ním mal posledných desať rokov veľmi dobrý vzťah, dokonca ho sám doopatroval, keď potreboval po mozgovej príhode kompletnú starostlivosť – od kŕmenia až po prebaľovanie. Ale ani nad jeho hrobom mu nevedel zabudnúť, ako zmenil jeho životnú cestu.

„Pred viac ako 40 rokmi som chcel ísť študovať klavír. Ako žiak ľudovej školy umenia som vyhrával celoštátne súťaže, učiteľka aj riaditeľ odporúčali, aby som sa prihlásil na konzervatórium. Otec, ktorý bol celkovým životným nastavením technokrat, to nechcel dovoliť. Že vraj je to neistá kariéra, nie z každého absolventa bude virtuóz, čo ak ma to prestane baviť. Riaditeľ, ktorý si myslel, že ho môže presvedčiť, navrhol kompromis: nech sa prihlásim na gymnázium, môžem pokračovať aj na ľudovej škole umenia a potom, keď už budem mať osemnásť a ukáže sa, čo ma naozaj baví, si môžem vybrať buď štúdium hudby, alebo niečo iné. Otec sa nedal obmäkčiť. Musel som sa prihlásiť na elektrotechnickú priemyslovku,“ opisuje Pavol.

Zrútil sa mi svet

Mama u nich doma nemala žiadne slovo. Bola na invalidnom dôchodku a otec dával jasne najavo, že on nosí domov peniaze, a teda je ten, kto bude rozhodovať.

„Otec bol klasický patriarcha. O mamu sa síce staral, ale sústavne jej dával najavo, že je na obtiaž, že nie je na nič súca. Mama žila celý život v strachu o svoje zdravie a nedovolila si ani pípnuť. V spore o školu sa postavila na otcovu stranu,“ hovorí Pavol.

Tvrdí, že to môže znieť banálne, ale on si vtedy myslel, že sa mu zrútil svet. Elektrické obvody ho vôbec nezaujímali. Rozhodol sa, že školu bude ignorovať, aby prepadol a vyhodili ho. Nerobil si úlohy, neučil sa na písomky a na konci prvého ročníka mu naozaj hrozilo, že bude mať z dvoch odborných predmetov nedostatočnú. Otec mu však povedal, že ak sa to stane, tak ho vyhodí z domu a mama trpiaca vážnou srdcovou chorobou dostane ďalší infarkt, z ktorého sa už nepozbiera.

Pavol sa prinútil učiť aspoň na štvorky a neprepadol. Uvedomil si tiež, že pre neho niet úniku, a stal sa z neho dobrý žiak, lebo tak to bolo pre všetkých lepšie. Elektrotechniku napokon vyštudoval aj na vysokej škole. Na klavíri hráva dodnes, je

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Teraz najčítanejšie