Denník N

Dokument? Nie, sprostá dezinformácia

Rusko nie je náš priateľ. Rusko nie je ani náš partner, lebo partneri neprepisujú vzájomnú históriu.

Autor je poslanec strany Most-Híd

Ruská štátna televízia odvysielala materiál o invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste roku 1968. Nazvala ho dokumentom a naznačila, že ide o akési „odtajnené stránky dejín“ – to aby zvýšila jeho senzačnú vierohodnosť.

Varšavská zmluva, v skutočnosti eufemizmus pre vazalské krajiny Sovietskeho zväzu združené pod ruským velením, bola opäť, 24 rokov po jej rozpustení, označená ako obranné spojenectvo sovietskych spojencov pred agresiou Severoatlantickej aliancie.

A materiál obhajoval inváziu „spojeneckých vojsk“ do Československa nevyhnutnosťou boja proti agresii NATO a fašistov.

Tento retromateriál plný lží a vyfabrikovaných dezinformácií si rozhodne nezaslúži názov „dokument“. Resuscitovaná sovietska propaganda z brežnevovských čias nie je nijakým dokumentom.

Je však niečím iným, čo si zaslúži viac pozornosti, než bežné propagandistické klamstvo. Politické dezinformácie plnia totiž vždy aj iný účel. Napríklad legitimizovaním a premaľovaním hanebných skutkov minulosti na hrdinstvá vytvárajú vopred legitimitu pre podobné skutky v budúcnosti.

Ruská štátna propaganda hovorí tým „dokumentom“ nie iba to, že považuje inváziu sovietskych vojsk a následnú vyše dve desiatky rokov trvajúcu vojenskú okupáciu našej krajiny za legitímnu, dokonca hrdinskú, ale oznamuje nám aj, aký má dnešné Rusko vzťah k našej slobode a nášmu právu rozhodovať o svojej budúcnosti a o tom, kam chceme patriť.

Zjavne taký istý, aký mal vzťah k našej slobode a našej národnej suverenite Sovietsky zväz za Brežnevových čias. Sovietsky zväz nerozumel, čo je to sloboda a pohŕdal našou suverenitou.  Vazali predsa nemajú suverenitu.

A nemali (sme) právo prestať byť vazalmi – to nám tiež oznamuje týmto „dokumentom“ ruská štátna televízia. Rusko sa týmto, ale nie iba týmto, prihlásilo k celej sovietskej minulosti (ruská propaganda nedávno obhajovala aj neslávny pakt Molotov-Ribbentrop z roku 1939).

Putinovo Rusko a jeho propagandistické nástroje nám teda všemožne signalizujú, ako vnímajú svoju (imperiálnu) i našu (vazalskú) minulosť.

Treba to vnímať ako deklarovanie politickej línie Ruska a vzťahov k nám a našej suverenite do budúcna.

Rusko nie je náš priateľ.

Rusko nie je ani náš partner, lebo partneri neprepisujú vzájomnú históriu.

Rusko sa opäť stáva hrozbou pre našu slobodu aj slobodu našich spojencov.

Vnímajúc všetko povedané je prebiehajúca návšteva slovenského premiéra Fica v Moskve niečím nepochopiteľným a neospravedlniteľným.

Nedá sa zdôvodniť nijakými údajnými ekonomickými ohľadmi či záujmami.

Slovensko je pre Moskvu zaujímavé len ako prípadný klin do európskej a atlantickej jednoty, inak sme nevýznamný hráč a slovenský premiér je v európsko-ruskom kontexte ešte nevýznamnejší.

Zaujímavý, aj to len na pár televíznych minút, môže byť ako ašpirujúci vazal, ktorý sa prišiel votrieť do priazne.

Ale nedostane za to nič. Presnejšie nič také, z čoho by mala úžitok aj krajina. Iba hanbu dostane. Róbert Fico, aj Slovensko.

Teraz najčítanejšie