Denník N

Ako súvisia živé včely s gotikou?

The Agreement. Foto - Eric Zee
The Agreement. Foto – Eric Zee

Na sprievodnej výstave benátskeho bienále Glasstress Gotika 2015 vystavuje medzi päťdesiatimi prestížnymi umelcami aj slovenský autor Tomáš Gabzdil Libertíny

Zatiaľ čo v česko-slovenskom pavilóne v benátskom areáli Giardini uvažuje Jiří David nad stavom a budúcnosťou národa, v Palazzo Franchetti na Canal Grande sa odohráva dialóg medzi piatimi desiatkami súčasných umelcov a stredovekými majstrami.

Popri 56. ročníku Bienále sa organizuje množstvo sprievodných akcií – jednou z nich je Glasstress Gotika 2015. Glasstress dopĺňa Bienále po štvrtýkrát. Podujatie založil taliansky zberateľ a obchodník s umením zo skla Adriano Berengo, jeho cieľom je prepájať prácu svetových mien výtvarného diania a sklárskych majstrov z Murana.

Tento rok je Berengovým partnerom Dimitrij Ozerkov, hlavný kurátor zbierok súčasného umenia petrohradskej Ermitáže. Konceptom kurátorskej dvojice je ukázať svetu zriedka prezentované kúsky zo zbierky stredovekého umenia Ermitáže v konfrontácii s dielami súčasných autorov, ktorí gotiku či gotické princípy vo svojej tvorbe reflektujú. Podmienkou je – logicky – práca so sklom.

Detail diela The Agreement. Foto - Eric Zee.
Detail diela The Agreement, ktorá vznikla pomocou včiel. Foto – Eric Zee.

Z vosku do skla

Medzi piatimi desiatkami mien, ako sú napríklad Tony Cragg, Michael Joo, Kris Lemsalu či Adel Abidin, vystavuje aj Tomáš Gabzdil Libertíny, slovenský umelec žijúci v holandskom Rotterdame.

Libertíny už niekoľko rokov systematicky pracuje so živými včelami, spolupracuje s nimi na realizácii svojich sôch, skúma štruktúry, logiku a správanie, konštrukciu organizmov i neživej hmoty. Adriano Berengo ho oslovil v roku 2013, keď Glasstress Gotika 2015 plánoval.

„Povedal mi o koncepte výstavy. Už vtedy som uvažoval o pretavení hexagónov do nového materiálu. Následne sa do gotickej vitráže zlialo viacero mojich tém: konštrukcia, včely, foam packing, teda spôsob, akým sa formujú bunky v uzavretom priestore. Poslal som mu prvé návrhy a bol nadšený,“ hovorí Libertíny.

V Benátkach nakoniec prezentuje dve práce: dielo The Agreement, ktoré vystavil už počas olympiády v Londýne, a najnovší koncept The Sentinel, ktorý nadväzuje na predchádzajúci výskum a posúva ho do skla.

Prototyp diela The Sentinel. Foto - Studio Libertiny.
Prototyp diela The Sentinel. Foto – Studio Libertiny.

The Sentinel - vizualizácia Studio Libertiny.
The Sentinel – vizualizácia Studio Libertiny.

Bez Hirsta a Libertínyho

Pár komunikačných zlyhaní však spôsobilo, že na vernisáži mohli návštevníci vidieť zatiaľ len voskovú plastiku The Agreement. The Sentinel je stále vo výrobnom procese a Libertíny osobne v Benátkach.

Sklárskym majstrom z Murana nikto nepovedal, že milimeter a pol je naozaj veľký odklon od plánu, a tak autor dohliada na každý krok inštalácie a dolaďuje detaily. Nie je jediný, kto doplatil na povestnú taliansku roztržitosť, ktorú považujeme za zábavný národný predsudok len dovtedy, kým neukáže konkrétne rysy. Diváci zo záhadných dôvodov nevideli napríklad ani avizovaného Damiena Hirsta.

Libertíny sa snaží pristupovať k nedostatkom pozitívne: „Mrzí ma, že obe sochy nestáli na výstave už na začiatku, keď je najväčší záujem tlače a kurátorov, ale mám skúsenosť, že tie najdôležitejšie kontakty ku mne aj tak prichádzajú neplánovane.“

Okno ako samorast

Najnovšie Libertínyho dielo The Sentinel pozostáva z kovového podstavca, do ktorého zapadá 2000 sklených elementov – zrezaných osemstenov, pričom jedna stena má tvar šesťuholníka. Autor tak ďalej rozvíja prácu s architektúrou včelieho plástu.

Elementy sa formujú do podoby gotického okna, vysokého dva metre. Lepenie jednotlivých častí do výsledného tvaru je pritom mravčia manuálna práca, ktorá trvá niekoľko týždňov. Celé to „odmaká“ vlastnoručne. Gotika je ornamentálna a narába s prírodnými motívmi, v tomto zmysle sa tvorba stredovekých majstrov a Libertínyho prepája.

Libertínyho „okno“ však nie je prvoplánovou variáciou na to gotické: „Je nedokončené, pôsobí ako ruina, elementy sú stále v procese formovania. Náhodou sme ich zachytili v tvare gotického okna, ale keby pokračovali, zrejme sa vyskladajú inak.“

Dielo a jeho interpretácia ostávajú otvorené. Je to samorast, nemá hranice, v každej chvíli sa môže vykryštalizovať do inej podoby. Ako okno vyzerá v tomto momente, patrí na výstavu Gotika, ale aj nemusí. „Keby som ho umiestnil niekam na Havranie Skaly, môže pripomínať kryštál, ktorý rastie do neba, akýsi monolit, ktorý vytvorila cudzia civilizácia,“ vysvetľuje autor.

Pri názve The Sentinel sa inšpiroval rovnomennou poviedkou Arthura C. Clarka a Kubrickovou Vesmírnou odyseou, kde sa objavujú vertikálne monolity. Libertíny má podobné mysteriózno-meditatívne momenty v obľube. „Pravidelne zoradené sklenené kryštály by boli v prírodnom prostredí cudzím, málo pravdepodobným útvarom, rovnako ako včelia váza, ktorú som spolu so včelami vytvoril v minulosti.“

Cit po rokoch

Glasstress Gotika 2015 sa odohráva na dvoch miestach: v Palazzo Franchetti na Canal Grande a v priestoroch Nadácie Berengo na Murane. Libertínyho dielo The Agreement je inštalované na Murane v jednej miestnosti s americko-kórejským umelcom Michaelom Joo. The Sentinel bude v Palazzo Franchetti.

V troch sieňach tohto paláca sú aj ostro strážené gotické diela z Ermitáže. „Niektoré stredoveké veci ma oslovujú omnoho viac ako tie nové,“ priznáva Libertíny. „Keď na ne hľadím, cítim, že niekomu na nich záležalo.“ Uvažuje, že prvky gotiky môžu byť prítomné v DNA súčasného umenia bez toho, aby si ich konkrétni autori uvedomovali. Sú očividné aj v jeho konceptoch. Možno má tú fascináciu včelími plástmi, medovou farbou a zákonmi prírody v génoch. Ak mu na nich dostatočne záleží, aj ony prežijú nasledujúce generácie a odovzdajú informáciu ďalej. Škoda, že na Murane zatiaľ nevyrobili aj vševediacu krištáľovú guľu!

Kultúra

Teraz najčítanejšie