Kedysi ste plánovali šťastnú rodinu. Dnes stojíte pred súdom

Uniesol deti a videla ich po rokoch. Nevrátila mu deti z návštevy, ale on dostal zákaz styku. Dieťa vzali do detského domova na základe klebety. Súdy rozhodli, že dieťa sa má vrátiť do krajiny matky, ale on ich zadržiava. To všetko sú prípady, o ktorých ste sa mohli dozvedieť z médií. Sú to iba špičky ľadovca. O ďalších si ešte len prečítate.

Prípady zlyhávania súdov a sociálnoprávnej ochrany nie sú ojedinelé. Máme sklony pozerať sa na ne ako na drobné individuálne chyby systému a na dotyčných ľudí trochu podozrievavo. Veď o koho sa zaujíma sociálka, je akoby automaticky pošpinený, my ostatní sme z dobrej rodiny a nerozvádzame sa. Nešťastní ľudia, ktorí už nevidia riešenie, sa obrátia na noviny. Nerobia to preto, aby boli slávni. Naopak, musia všeličo prekonať, aby vyťahovali pred cudzími ľuďmi nevypratú bielizeň. A vtom príde zrada: zákaz publikovania. Hlavne, aby nebolo vidieť pod pokrievky. Ako sa vôbec varia súdne rozhodnutia? Nevieme, len občas vidíme veci, ako napríklad že roky sa nepojednáva alebo jeden a ten istý senát krajského súdu vydáva v rovnakej veci presne opačné rozhodnutia.

Pre ľudí, ktorí sa zveria novinám, je to často posledná možnosť. Ultima ratio, ak chcete. Dnes vieme, že počet ľudí, ktorí sa roky nezmyselne trápia s rodinnými vecami pred súdom a úradom práce, je veľký, nedá sa zrátať ani nájsť v žiadnych štatistikách. Zahŕňa to problémy ako rozvod, úprava práv a povinností po rozvode, kam patrí aj zverenie do osobnej starostlivosti, dlhé trvanie súdnych konaní, pôsobenie nekompetentných sociálnych pracovníkov, trestné konania ako nástroj na dosahovanie svojho v rodinných sporoch, chýbajúca ochrana tých, ktorí ju potrebujú, ak sa v rodine vyskytne nejaká patológia. Aj taká riešiteľná vec ako vymáhanie výživného je pre ľudí gigantický problém, za ktorý náš štát nepreberá úplnú zodpovednosť. (Pri civilizovanom spôsobe štát ihneď poskytne chýbajúce výživné dieťaťu a potom si ho vymáha od povinnej osoby.) Neodkladné opatrenia „dočasne naveky“, zato vydané bez dôkazov. Neeticky pôsobiaci advokáti, sociálka bez najmenšieho kontrolného mechanizmu, nepredvídateľnosť súdnych rozhodnutí, s tým všetkým sa boria ľudia – nielen na východe, ale v celej republike. Systém je veľmi pravdepodobne prelezený korupciou, ale nikto nebude robiť agenta, keď je v hre jeho dieťa. Záujem dieťaťa je na papieri, ale reálne deti vyrastajú v dlhoročných sporoch. Vyrastá generácia, ktorej časti sa tento jav nepochybne dotkne, ale nikto ešte nevie ako.

Teraz, keď sa stal dotknutým Denník N a nie „iba“ nejaké bezmenné dieťa, vidíme trochu lepšie, ako môže vzniknúť donebavolajúce súdne rozhodnutie, ktoré je doslova bezprávím. Súdy, odpovedajte, vysvetľujte, zdôvodňujte. My to pochopíme. Všetko okrem rozhodnutí, ktoré sa pochopiť nedajú, okrem mlčania a ľahostajnosti.