Denník N

Malo by Slovensko prijať utečencov? Odpovedajú Sulík, Lipšic, Procházka, Beňová…

Sýrski utečenci na hranici s Tureckom. Foto – TASR/AP
Sýrski utečenci na hranici s Tureckom. Foto – TASR/AP

Kvóty sú podľa Sulíka len signál prevádzačom, aby poslali ešte viac utečencov. Lipšic by vytvoril protektorát na severe Afriky. Martvoň zasa varuje pred bojovníkmi Islamského štátu. Prečítajte si 10 odpovedí.

Malo by Slovensko prijať 785 utečencov? Prečo?

1. Anton Martvoň, poslanec za SmerAnton Martvoň

Pri utečencoch, ktorí pochádzajú z krajín, kde je vojna a hrozí im smrť (hlavne, čo sa týka kresťanov zo Sýrie), by sme to mali zvážiť. Pri utečencoch, ktorí utekajú len preto, lebo chcú ísť do bohatších krajín a sú moslimského vyznania, by malo byť Slovensko opatrné preto, lebo nevieme, aké nebezpečenstvo môžu priniesť. Aj Islamský štát sa vyhrážal, že do Európy pošle cez utečencov svojich príslušníkov. Kvóty, ktoré sa chystá stanoviť únia, úplne neschvaľujem. Majú totiž svoje výnimky a netýkajú sa všetkých krajín EÚ.

 

2. Rado Procházka, predseda Siete

Foto N - Vladimír Šimíček

Kvóty na utečencov neriešia príčinu migrácie. Jediným udržateľným riešením je pokúsiť sa prispieť k tomu, aby väčšia časť utečencov dokázala žiť v dôstojných podmienkach vo svojej vlasti. Príkladom môže byť pre nás Poľsko, ktoré ponúka začlenenie do spoločnosti rodinám z kresťanskej časti Sýrie. Slovensko dnes na podobné kroky nie je pripravené aj preto, že má vlastný dlhodobý problém so sociálne vylúčenými skupinami.

Sieť so znepokojením vníma vytváranie novej mentálnej deliacej línie na Slovensku, ktorá pripomína mimoriadne rozdeľujúcu debatu pred februárovým referendom. Slovensko potrebuje novú politickú generáciu, ktorá bude schopná ľudí spájať, nie rozdeľovať.

 

3. Béla Bugár, predseda Mosta-Hídbela_bugar

Každý utečenec musí absolvovať azylovú procedúru, aby sme vedeli, či neprijímame človeka, ktorý sem nepatrí. Sú tu zároveň dve veci, na ktoré si musíme dávať pozor. Prvou je solidarita s európskymi krajinami ako Taliansko a Grécko, kde EÚ dlhodobo neriešila problém utečencov. Na druhej strane musíme byť my zvlášť solidárni s tými, ktorých prenasledujú z politických alebo náboženských dôvodov.

 

4. Ján Figeľ, predseda KDHOdvolávanie Figeľa

Áno, ak budú dodržané slovenské právne postupy a zákony o imigrácii. Ubezpečil som aj patriarchu Gregoriosa III. zo Sýrie počas jeho návštevy Slovenska, že okrem už poskytnutej podpory budeme aj naďalej hľadať vhodnú formu pomoci prenasledovaným, zvlášť kresťanom. On sám však apeloval na to, aby sme pomáhali obetiam prenasledovania a ľuďom v núdzi priamo v krízových oblastiach, nie ich lákali na odchod z vlastnej krajiny. Tým, ktorí sú ohrození na živote a existencii, by sme mali poskytnúť azyl v súlade s našimi možnosťami.

 

5. Monika Flašíková Beňová, europoslankyňa za Smer

Predseda SMER-u Robert Fico predstavil 4. apríla 2013 v sídle strany v Bratislave kandidátku na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) , ktorou je europoslankyňa Monika Flašíková-Beňová (na snímke). FOTO TASR - Pavel Neubauer

Európsky parlament navrhuje podmienky rozdelenia počtu utečencov podľa výšky HDP, zamestnanosti, priemernej mzdy, počtu obyvateľov a tiež geografickej rozlohy krajín. Navrhla som, aby sme tam zahrnuli aj financovanie psychologickej pomoci najmä pre deti, ako aj pomoc medzi krajinami ohľadom výučby jazyka a všeobecne dorozumievania sa s utečencami. Ku každému utečencovi by dostal členský štát asi 6000 eur na náklady spojené s jeho integráciou a v návrhu je je aj možnosť pre členské štáty „vybrať si“ konkrétnych ľudí. Rozhoduje sa o celkovom počte 20-tisíc utečencov v horizonte dvoch rokov. Rozhodnutie sa týka len utečencov zo Sýrie a Eritrey. Ale všeobecne – ak sa táto dohoda prijme, moja odpoveď je áno.

 

6. Igor Matovič, líder OĽaNOIgor Matovič. Foto N - Tomáš Benedikovič

Úprimne poviem, že neviem. Na jednej strane by sme mali prejaviť solidaritu s ľuďmi, ktorí trpia vo svojej krajine, na druhej strane sa obávam, že keď to urobíme, ešte viac ľudí sa utopí na ceste do Európy. Je pre mňa dilema, čo je menšie zlo alebo väčšie dobro.

 

7. Richard Sulík, predseda SaS, europoslanecRichard Sulík Foto - Tomáš Benedikovič

Nie. Nie je to riešenie problému, je to len niečo dočasné. Prijať 800 ľudí, samozrejme, je v možnostiach Slovenska, ale nie je to riešenie vôbec ničoho. Je to akurát signál prevádzačom, aby k nám posielali ďalších utečencov.

 

8. Daniel Lipšic, líder NovyLipsic1

Kvóty nie sú dobré riešenie, lebo vytvoria „pull efekt“. To znamená, že budú motivovať ďalšie veľké emigrantské vlny, pri ktorých by potenciálne hrozil prílev ak nie miliónov, tak státisícov migrantov. To už by bol vážny problém pre Európu. Čo musíme ponúknuť, je pomoc potenciálnym azylantom, čiže ľuďom zo Sýrie a Iraku prenasledovaným pre ich náboženské presvedčenie. Týmto ľuďom by sme mohli ponúknuť pobyt na Slovensku a udeliť im azyl, lebo oni nie sú ekonomickí migranti. Im ide o život. Riešením pre ekonomických migrantov by bolo, ak by Únia v severnej Afrike vytvorila akýsi „protektorát“, chránené územie, ktorý by zabezpečila bezpečnostne aj materiálne a kam by nelegálni ekonomickí migranti boli vrátení.

 

9. Pavol Frešo, predseda SDKÚFreso3

Nie. Slovensko má dlh z minulosti, keď západné krajiny prijímali našich utečencov. Tí chceli žiť v slobodnom svete, pracovať, rešpektovať kultúrne zvyklosti a zákony. Zo strany československých utečencov to bolo dobrovoľné rozhodnutie. Kvóty nariadené Bruselom popierajú dobrovoľnosť a negarantujú ochotu „redistribuovaných“ utečencov pracovať a rešpektovať zákon a západné civilizačné hodnoty. A najmä nijakým spôsobom neriešia problém s organizovaným utečenectvom a pašeráctvom ľudí.

 

10. Eugen Jurzyca, člen výboru pre európske záležitostirsz_jurzyca

Úlohou Bruselu nie je deliť problémy počtom členských krajín, ale pomáhať ich riešiť. Som za individuálne posudzovanie žiadostí ľudí v núdzi. Vopred neviem povedať, koľko bude úspešných.

Slovensko

Teraz najčítanejšie