Denník N

Drevná hmota Andreja Danka

Svet, v ktorom politikov neobmedzujú zákony, to je sen predsedu parlamentu.

Predseda SNS zďaleka nie je jediný, kto tvrdí, že sú národy, pre ktoré demokracia nie je vhodnou formou vládnutia. Pretože na ňu buď nedospeli, alebo im to ich kultúrne vzorce neumožňujú.

Akademický podvodník Danko je však najvyšší spomedzi našich ústavných činiteľov a intenzívne pracuje na tom, aby raz niekto aj o Slovensku mohol tvrdiť, že pre demokraciu nebolo stvorené, a preto v jej budovaní nakoniec zlyhalo.

Dankova minulotýždňová cesta do Bieloruska a nedeľný rozhovor v TA3 poskytli o predsedovi Národnej rady taký presný obraz, aký sme až nepotrebovali.

Po príchode do krajiny, ktorá sa chváli aj označením posledná európska diktatúra, rovno oznámil, že priveľa politických strán škodí. Po návrate domov zas s vážnou tvárou de facto tvrdí, že Bielorusko (Rusko, Čína…) je jednoducho príliš odlišné od Slovenska, aby sme pre jeho občanov mohli žiadať rovnakú mieru slobôd ako pre našich. Tamojším disidentom, ktorí majú presne opačný názor, to určite „dobre“ padlo. Dankovi zjavne nenapadlo, ako by sa asi cítil Václav Havel, keby čosi podobné vyhlasovali pred rokom 1989 veľvyslanci demokratických štátov v socialistickom Československu.

Zúfalé na Dankových záveroch je, aké biedne myšlienkové pochody k nim vedú. Keď obhajuje Lukašenka, tak to robí podobne nezmyselnými vetami: „Ja si myslím, že Bielorusko má veľmi ťažkú pozíciu. Tým, že nemajú more, majú len obrovskú drevnú hmotu udržať tento národ.“ Alebo: „Majú úžasné zdravé

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Dennika N.

Andrej Danko

Teraz najčítanejšie