Fico a bratská pomoc

Nedá sa plošne povedať, že v súčasnej situácii západní politici do Ruska nemajú vôbec chodiť. Platí však, že do Moskvy má chodiť len taký západný politik, ktorého Putin berie aspoň trochu vážne, cíti voči nemu nejaký rešpekt a najmä taký, ktorý má odvahu a schopnosť diktátorovi z Kremľa zrozumiteľne vysvetliť, čo si už nesmie dovoliť, prečo je zlé to, čo práve robí, a aké bude mať následky, ak s tým neprestane.

Takým politikom je dnes v Európe Angela Merkelová, možno ešte David Cameron – a tým zoznam končí. Zo zvyšku Západu sú to americký prezident a jeho minister zahraničia, ani nie tak pre svoje osobné kvality, ale pre váhu krajiny, ktorú zastupujú.

Asi netreba zvlášť dodávať, že Fico do tejto málopočetnej skupiny nepatrí. Putin ho vôbec neberie vážne, a to nielen pre relatívnu malosť Slovenska. To už patrí k tomu najhoršiemu z dedičnej politickej kultúry cárskeho dvora, že partnerov nepoznajú a sluhov ani vyslancov vazalských štátov vážne neberú. Tobôž nie takých, čo sú ochotní verejne sami zo seba urobiť bláznov a metať kotrmelce, len aby sa cárovi zapáčili.

Cesty politikov typu Fica do Ruska sú aj pre ich vlastné krajiny zbytočné a škodlivé. „Vybavia“ maximálne to, čo je aj pre Moskvu výhodné a čo by preto dohodol ktorýkoľvek vyšší úradník. Možno bokom zaistia nejaké kšefty pre vlastnú stranícku klientelu, ale na tie krajina ako celok tiež obvykle doplatí. Poslúžia ruskej diplomacii a propagande, ktorá sa cez nich snaží oslabiť Európsku úniu, ale ich vlastná krajina z toho nemá žiadny osoh. Už len preto, lebo Moskva dobre vie, že takýmto politikom o vlastnú krajinu príliš nejde. A že to, čo robia, by väčšinou pokojne robili aj zadarmo. Tak prečo im za to ešte aj platiť?

Keď Fico tvrdí, že medzi Slovenskom a Ruskom niet žiadnych problémov a že nás spája „veľké množstvo historických udalostí“, nerobí to len preto, aby sa zapáčil hostiteľovi. On v ruskej agresii voči Ukrajine skutočne nevidí žiadny podstatný problém (pri osamostatnení Kosova naopak išiel vyletieť z kože). Z jeho pohľadu nie je problém ani v tom, ako ruská verejnoprávna televízia a Kremeľ interpretujú rok 1968. Sám má predsa k takémuto pohľadu blízko. Pre neho je okupácia stále bratská pomoc a historická udalosť, ktorá naše národy spája.

Preto slovenský premiér, samozrejme, nie je ani tým, kto by mohol Putinovi vysvetliť, že niečo robí zle. Aj keby chcel, naozaj nemôže, lebo úprimne nechápe, čo je na tom zlé (ak to teda robí Putin). Vie, že by mal s ohľadom na Brusel, odkiaľ prichádzajú peniaze, hovoriť niečo iné, ale čo už narobí, keď on je taký rovný chlap a čo na srdci, to na jazyku.