Do záhrady láka motýle aj včely. Som maliar, ale robím, čo môžem, hovorí Andrej Dúbravský
Keď si pred pár rokmi kúpil starý dom s gánkom na dedine, mohlo to pôsobiť ako výstrelok mladého umelca, čo túži po idylickom vidieku, ale po prvom bodnutí včelou sa vráti späť do mesta.
Stal sa však pravý opak. Nielenže sa nevrátil, ale z toho, čo tam videl a zažil, sa stala hlavná téma jeho malieb, aj keď sa na zimu z Rastislavíc presunie do New Yorku.
„Vždy som mal rád prírodu, vyrástol som vo vinohradoch nad Bratislavou a v lese som bol každú chvíľu, ale nedá sa to porovnať s tým, čo sa stalo, keď som prišiel na dedinu. Tam to úplne vypuklo, je to priam mánia,“ hovorí Andrej Dúbravský.
V meste podľa neho človek oveľa rýchlejšie zabudne na to, čo sa deje a že sa vôbec niečo deje. Že hmyz vymiera. Že všetky polia a ovocie sú postriekané chemikáliami. Že pôda je vyprahnutá a bez vody. A že každý môže urobiť niečo, čím tento stav aspoň trochu zmení.
O tom sú aj jeho najnovšie maľby, ktoré práve vystavuje v bratislavskej White & Weiss Gallery na výstave Larva Run 2 a v galérii Richter Fine Arts v Ríme.
Nikomu to nezazlieva, bol taký istý
Všetko sa to začalo postupne. Prvé leto, keď prišiel do Rastislavíc, najprv len obdivoval krásne červené jablká a úrodu susedných záhrad. Myslel si, že toto je to pravé bio. Veľmi rýchlo
